Slovensko
Médiá

Desaťročia odhodlaného boja proti chorobám

Bývalý americký prezident Jimmy Carter utešuje šesťročné dievčatko v nemocnici v Ghane, zatiaľ čo dobrovoľník z Carterovho centra ošetruje jej mimoriadne bolestivú ranu spôsobenú vlasovcom medinským (tzv. „guinejským červom“).

Carterovo centrum, ktoré založil bývalý prezident USA Jimmy Carter spolu s manželkou Rosalynn, vedie Program na vyhubenie vlasovca medinského od 80. rokov minulého storočia. Keď sa ambíciu programu podarí naplniť, choroba vyvolaná vlasovcom medinským bude historicky druhým ľudským ochorením, ktoré sa ľudstvu podarilo vyhubiť. Jimmy Carter a Dr. Donald R. Hopkins – viceprezident Carterovho centra pre programy zdravia – hovoria o boji proti zanedbávaným tropickým chorobám.

Creating Chemistry: Aké sú najväčšie výzvy boja proti chorobe vyvolanej vlasovcom medinským?

Prezident Jimmy Carter: Nedostatok pozornosti zo strany bohatého sveta. Prvoradé je, aby bol bohatý svet štedrý. Druhou výzvou je, že ľudia, ktorí trpia týmito chorobami a žijú vo veľmi izolovaných spoločenstvách, majú minimálnu komunikáciu so svojimi centrálnymi samosprávami a vládnymi orgánmi a taktiež veľmi chabý prístup k médiám.

Dr. Donald R. Hopkins: Zo začiatku sme museli zápasiť s nedostatočnými vedomosťami o chorobe vyvolanej vlasovcom medinským a s apatiou, a to tak z medzinárodného hľadiska, ako aj v samotných endemických krajinách. Dnes by som povedal, že najväčšou výzvou sú situácie, ktoré vyvoláva neistota a nedostatok bezpečnosti. Takúto situáciu máme v štyroch endemických krajinách, čo znamená, že pomocníci nemôžu do týchto oblastí bezpečne cestovať: ide o Mali a niektoré časti Etiópie, Čad a južný Sudán.

Vyskytli sa nejaké okamihy, ktoré vám zvlášť utkveli v pamäti?

Hopkins: Určite. Keď sa dívam späť, jedným z najšokujúcejších bol február 2007, keď som išiel s prezidentom Carterom do Ghany, konkrétne do mesta Savelugu na severe krajiny, kde došlo doslova k explózii prípadov choroby vyvolanej vlasovcom medinským. Išiel som teda do tohto epicentra a našiel som tam najmenej 200 plačúcich detí, vrátane nemluvniat, ktorým práve vyťahovali z tela červa a navíjali ho na palicu. Bol to strašný pohľad. Bol to najhorší okamih, na aký si spomínam v rámci celého boja s chorobou spôsobenou vlasovcom medinským. K tým lepším momentom patria jednoducho návštevy osád, kde som videl ľudí, ktorí sú napriek svojej hmotnej chudobe duchovne veľmi bohatí a veľmi starostliví. Z toho čerpám energiu.

Carter: V niektorých krajinách sme mali veľmi ťažké problémy. Napríklad v Ghane sa nám podarilo znížiť počet prípadov nákazy vlasovcom medinským len na niekoľko stoviek. Potom sa však zmenila vláda; vládu dovtedajšieho prezidenta Jerryho Rawlingsa, pre ktorú bolo riešenie tohto ochorenia najvyššou prioritou, vystriedala nová vláda, ktorá ho riešiť nechcela, čo v tomto smere zastavilo napredovanie na päť či šesť rokov. Ale nakoniec sa problémom zaoberať začala a následne s touto chorobou veľmi rýchlo skoncovala. Tešili sme sa zakaždým, keď sme chorobu vyhubili v jednej osade alebo v jednej celej krajine. Okrem toho sme mali veľké šťastie, a to nielen z hľadiska získavania pomoci od spoločností ako BASF a charitatívnych organizácií, ako je napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesových. Niektoré krajiny – napríklad Veľká Británia či Spojené arabské emiráty – boli voči Carterovmu centru veľmi štedré. A (bývalý americký) prezident Barack Obama vo svojom nedávnom prejave prisľúbil, že na zanedbávané tropické choroby poskytne viac prostriedkov.

Aké dôležité sú príspevky súkromného sektora?

Hopkins: Okrem hotovostných darov to boli rané príspevky v podobe filtračného materiálu a insekticídov, ktoré boli dôležité nielen vďaka svojmu epidemiologickému dosahu. Poskytli zároveň určitú legitímnosť, potvrdenie, že súkromný sektor je ochotný prispieť. Boli pre endemické krajiny povzbudením, že tieto spoločnosti majú záujem im pomôcť. A zároveň primäli medzinárodné orgány, ministerstvá zdravotníctva a ďalších spozornieť a venovať problematike pozornosť. To bol politický dosah.

Čo je ešte potrebné urobiť pre kontrolu zanedbávaných tropických chorôb?

Hopkins: Mnohé z týchto chorôb by bolo možné lepšie kontrolovať, a to najmä dnes, keď máme lieky – dokonca aj darované lieky – na boj proti riečnej slepote, rôznym črevným parazitom a ďalším zanedbávaným tropickým chorobám. Okrem toho, že máme lieky, musíme v praxi uplatňovať lekcie, ktoré sme sa naučili o význame zdravotnej výchovy a hodnote dobrovoľníkov, ktorí vykonávajú pravidelný dohľad v osadách.

Vzali ste si nejaké ponaučenie z Programu na vyhubenie vlasovca medinského?

Carter: Naučil som sa, že len čo sa ľuďom osadách dostane potrebnej pomoci, príležitosti a informácií, urobia to, čo treba, aj sami. Sú pozoruhodne pracovití a nadšení.

Hopkins: Rád by som tiež zdôraznil hodnotu zoraďovania údajov takým spôsobom, ktorý ľudí motivuje. Nech vidia dosah toho, čo zatiaľ urobili, a – ak je to možné – porovnajú to so susednými krajinami alebo okresmi. Získajú tak ten pravý zmysel pre konkurenciu.

V ostatných rokoch ste veľa dosiahli – čo bolo hlavným hnacím faktorom tohto úspechu?

Hopkins: Za veľa vďačíme prezidentovi Carterovi – je motivovaný, sústredený, zameraný na detaily a jednoducho inšpirujúci. On sa podujal na tento boj a je v ňom nesmierne húževnatý. Spočiatku ľudia nevenovali pozornosť chorobe vyvolanej vlasovcom medinským, a to ani v medzinárodnom spoločenstve, ani v samotných endemických krajinách. Prezidentovi Carterovi sa podarilo získať veľmi dôležitú publicitu o tom, čo robíme. Bol tiež veľmi aktívny v oblasti získavania finančných prostriedkov a nepeňažných darov, pričom prvým veľkým príspevkom bol insekticíd Abate® v roku 1989. Dokázal tiež zmobilizovať ľudí, a to nielen lídrov v medzinárodných organizáciách a darcovských agentúrach. Navštevuje krajiny, stretáva sa s hlavami štátov a ministrami zdravotníctva, telefonuje im alebo im píše, a chodí na návštevy osád. Pani Carterová je taktiež veľmi aktívna a navštevuje osady. Keďže prezident Carter je odo mňa o 17 rokov starší, nemám právo sťažovať sa, že som unavený ani nič podobné! Neustále mi hovorí: „Prečo ma nevoláš častejšie?“

V južnom Sudáne, kde je choroba vyvolaná vlasovcom medinským endemická, viceprezident Carterovho centra pre programy zdravia Dr. Donald R. Hopkins ukazuje deťom z osady, ako majú používať filtračnú rúrku, aby zabránili infekcii.

Aké sú vaše hlavné ciele na nadchádzajúce roky?

Hopkins: Po prvé, skoncovať s „guinejským červom“ na celom svete. Po druhé, skoncovať s riečnou slepotou na oboch amerických kontinentoch a podporiť myšlienku jej vyhubenia v Afrike – čo sa v súčasnosti javí čoraz reálnejšie. Takže, máme toho ozaj veľa na práci.

Ako dlho podľa vás potrvá, kým bude choroba spôsobená vlasovcom medinským vyhubená, a kam zaradíte túto skutočnosť v rámci vašich životných úspechov?

Carter: Myslíme si, že s vlasovcom medinským skoncujeme do dvoch rokov. Vyhubenie tejto choroby bude jednou z najpotešujúcejších vecí v mojom živote, pretože ovplyvnila veľmi veľa ľudí. Je to jedna z najnáročnejších a najdlhšie trvajúcich snáh, aké som kedy vynaložil. Dokonca by som povedal, že sa to rovná podpisu Egyptsko-izraelskej mierovej zmluvy v roku 1979.

Close-up of teenagers are standing in a river

Posvietili sme si na skryté choroby

Behind adult's hand hiding child

Vyhubenie bodavých ploštíc