Slovensko
Médiá

Posvietili sme si na skryté ochorenia

Foto – zdroj: Carterovo centrum/L. Gubb

Existuje skupina ochorení, ktoré sužujú ľudstvo po celé stáročia a ktoré dnes ničia život miliarde ľudí v 149 krajinách sveta. Hoci ich dopad na jednotlivcov i celé spoločenstvá je nesmierny, až donedávna pútali len málo pozornosti – a rovnako málo sa urobilo aj v oblasti boja proti týmto chorobám. To sa však v posledných desaťročiach zmenilo a úsilie vynaložené týmto smerom pomaly začína prinášať výsledky. Boj však ešte nie je ani zďaleka vyhraný.

Vlasovec medinský (guinejský červ) je parazit, ktorý trápi človeka už od staroveku. Jeden sa našiel v kalcifikovanom stave v egyptskej múmii. Dnes sa ľudia môžu nakaziť týmto ochorením, keď pijú vodu priamo z rybníkov a ďalších vodných zdrojov zamorených drobnými blchami. Tieto blchy sa živia larvami vlasovca medinského a tie dokážu prenikať črevnou stenou človeka. Samičia larva po skrížení so samčou narastie v ľudskom tele až na meter dlhého červa, ktorý sa prevŕtava cez podkožné tkanivo von z tela. Červ zvyčajne mieri nadol smerom k nohám postihnutej osoby, pričom vylučuje kyselinu a vytvára pľuzgier, až nakoniec prerazí kožu a začne neznesiteľne pomaly vyliezať von.

Každodenné navíjanie červa na palicu je jediné, čo možno robiť, aby sa urýchlilo zotavovania pacienta. Človek tak môže byť neschopný činnosti po celé týždne. Deti vynechávajú zo školy. Dospelí sa nemôžu starať o úrodu. A čo je ešte horšie, trpiaci hľadajú úľavu od pálivej bolesti kúpaním sa v miestnych vodných zdrojoch, načo červ zo seba okamžite uvoľní tisíce lariev, a tým sa celý cyklus opakuje donekonečna.

Osada Mogos, Juhovýchodný rovníkový štát, južný Sudán. Pacienti Centra pre obmedzenie šírenia vlasovca medinského, ich deti a „podozrivé osoby“ sa zúčastňujú na vzdelávacej ukážke o správnom používaní rúrkových filtračných slamiek, pomocou ktorých sa môžu chrániť pred nákazou vlasovcom medinským. Foto: Carterovo centrum/L. Gubb.

Ochorenie, ktoré spôsobuje vlasovec medinský, patrí do skupiny rôznych ochorení známych po spoločným označením zanedbávané tropické choroby (NTD). Týmto ochoreniam sa darí predovšetkým v chudobných oblastiach, najmä v trópoch. Aj keď nemajú na svedomí taký počet úmrtí ako napríklad tuberkulóza či malária, ničia nielen životy jednotlivcov, ale poškodzujú aj celé komunity a vlastne celé národné hospodárstvo, pretože veľké množstvo občanov držia v pasci chudoby.

Zanedbávané tropické choroby boli v minulosti rozšírenejšie a dnes postupne vymizli z miest, kde sa zlepšili životné podmienky a hygiena. Najťažšie postihnutými sú dnes tí najchudobnejší, obyvatelia vidieckych oblastí a chudobných mestských slumov v Afrike, Ázii a oboch amerických kontinentoch, kde celé komunity dodnes nemajú dostatočný prístup k čistej vode, správnej výžive, hygiene a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Tí, ktorí trpia zanedbávanými tropickými chorobami, z veľkej časti nemajú volebné právo. Generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) MUDr. Margaret Chanová ich opísala – v historicky prvej správe o NTD, ktorá vyšla v roku 2010 – ako „prevažne skrytých“ a „prevažne mlčiacich“.

Chlapec a dievča čítajú knihu s názvom „Drakunkulóza alebo vlasovec medinský“ v ghanskom meste Savelugu. Sadia Mesuna a jej priateľ Fatawu Yakubu si prezerajú detskú knihu o ochorení, ktoré spôsobuje vlasovec medinský. Na obálke knihy je vyobrazená žena, ako si ponára nohu, z ktorej vylieza vlasovec medinský, do miestneho zdroja vody, aby našla úľavu od pálivej bolesti. Keď z červa začnú vystreľovať nákazlivé larvy, dievčatko sa rozbehne za ňou, aby ju zastavilo. Foto: Carterovo centrum/L. Gubb

Kontrola chorôb

Samotná WHO pomohla zviditeľniť tieto ochorenia pred desiatimi rokmi, keď jej vtedajší generálny riaditeľ MUDr. Lee Jong-wook inicioval zásadné „osvetové cvičenie“, ktoré malo na ne upriamiť pozornosť sveta. Odbor WHO, ktorý sa dovtedy zaoberal nejasnými „inými prenosnými chorobami“, bol zrušený, a za presnejší cieľ sa stanovili „zanedbávané tropické choroby“. V súčasnosti existuje 17 ochorení, ktoré WHO klasifikuje pod touto hlavičkou.

To však nebol prvý pokus o riešenie týchto chorôb. V niektorých prípadoch pretrváva úsilie o ich zvládnutie už celé desaťročia. V 80. rokoch minulého storočia odštartoval celosvetový Program na vyhubenie vlasovca medinského v americkom federálnom Centre pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v Atlante, hlavnom meste štátu Georgia. Bývalý prezident USA Jimmy Carter spolu s manželkou Rosalynn založili v roku 1982 Carterovo centrum ako neziskovú mimovládnu organizáciu venovanú ľudským právam a zmierneniu utrpenia. Od roku 1986 vedie Program na vyhubenie vlasovca medinského a MUDr. Donald R. Hopkins z CDC sa stal viceprezidentom Carterovho centra pre oblasť Zdravotných programov. Hopkins so sebou priniesol skúsenosti z programu na vyhubenie ovčích kiahní v Sierra Leone, na ktorý dohliadal.

Carterovo centrum prispelo k vývoju rentabilných stratégií na riešenie ochorenia spôsobeného vlasovcom medinským, napríklad tým, že poskytlo ohrozeným komunitám odevy z jemnej sieťoviny, cez ktoré si môžu vytriasať blchy, alebo trubičky s filtrami, ktoré sa dajú použiť ako slamky na pitie. Nevyhnutnou súčasťou stratégie je zdravotná výchova miestnych spoločenstiev – napríklad pomocou lupy ukazovať ľuďom blchy vo vode a vysvetľovať im proces prenosu na človeka. Cieľom je vyvolať zmeny správania. Ak trpiaci prestanú vstupovať do zamoreného vodného zdroja, kolobeh nákazy možno prerušiť.

Bývalý prezident USA Jimmy Carter spolu s manželkou Rosalynn navštívili deti trpiace schistosomiázou počas svojej cesty do severného volebného okresu nigérijského štátu Nasarawa vo februári 2007. Cestou do postihnutej oblasti chceli manželia Carterovci upriamiť celonárodnú pozornosť na to, že krajina potrebuje vo svojich vidieckych a chudobných oblastiach lepšie sprístupniť prevenciu a liečbu ochorenia pomocou lieku Praziquantel. Foto: Carterovo centrum/E. Staub

Angažovanosť na miestnej úrovni

„Nejde len o to, aby sme ľuďom hovorili, čo majú robiť. Snaha spochybniť tradičné myslenie je vopred stratený prípad,“ zdôrazňuje Hopkins. Niektorí dedinčania v Afrike napríklad považujú svoj zdroj vody za posvätný. „Ale,“ hovorí Hopkins, „ak s nimi úprimne diskutujete, zaujmete ich a presvedčíte o tom, že je to v ich záujme, urobia, čo treba.“

Tímy dobrovoľníkov z radov dedinčanov absolvujú školenia v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Po tomto výcviku bude ich úlohou postarať sa o to, aby ich susedia pochopili kolobeh prenosu nákazy, vziať za ruku každého, kto je nakazený, poskytnúť základnú zdravotnú starostlivosť, privolať odbornejšiu pomoc, aby sa vznikajúci problém zastavil už v začiatkoch, a hlásiť všetky nové prípady, aby sa mohol podrobne sledovať a analyzovať dosiahnutý pokrok – a prípadné odchýlky.

Ďalším významným faktorom je, že zdroje stojatej vody možno postriekať larvicídom, ako je napríklad Abate® od spoločnosti BASF, a prerušiť tak cyklus nákazy. Účinnou látkou prípravku Abate® je Temephos, ktorého používanie odporúča WHO na zdroje pitnej vody v koncentráciách nepresahujúcich jeden miligram na liter. Spoločnosť BASF prisľúbila dlhodobú pomoc Carterovmu centru a v rámci Programu na vyhubenie vlasovca medinského už vyše 20 rokov bezplatne dodáva prípravok Abate®.

Osobná angažovanosť

Exprezident Carter medzitým využil svoje postavenie vo svete a vyburcoval politické špičky. V roku 1995 uprostred zúriacej občianskej vojny v Sudáne dokonca sprostredkoval dočasné prímerie, aby sa mohli zdravotníci dostať do odľahlých oblastí. Tento akt sa stal známy ako „prímerie guinejského červa“.

Ešte aj dnes, už ako zrelý osemdesiatnik, Carter so svojou manželkou navštevuje africké spoločenstvá žijúce v odľahlých oblastiach. „Keď sme začínali,“ spomína, „vlasovcom medinským bolo postihnutých viac ako 26 000 osád a len nejaké tri percentá mužov vedeli napísať svoje meno, a len veľmi málo žien. A tak sme ich naučili, ako môžu zmeniť svoje správanie, bez písaného jazyka, najmä pomocou karikatúr a obrázkov.“

Taktika programu sa ukázala ako vysoko účinná. V roku 1986 postihovala nákaza vlasovcom medinským približne 3,5 milióna ľudí ročne v 21 krajinách. V roku 2012 bolo hlásených už len 542 prípadov ochorenia – čo je pokles o viac ako 99 percent – a tie sa vyskytovali len v izolovaných oblastiach Čadu, Etiópie, Mali a južného Sudánu. Zdá sa, že ochorenie, ktoré spôsobuje vlasovec medinský, bude čoskoro vyhubené – a to veru nie je žiadna maličkosť. Jediné ľudské ochorenie, aké sa kedy podarilo vyhubiť, boli ovčie kiahne, ktoré po obrovskom celosvetovom úsilí vymizli v 70. rokoch minulého storočia. Na rozdiel od kiahní sa však ochorenie vyvolané vlasovcom medinským likviduje bez očkovania a použitia akýchkoľvek liekov.

Dr. Lorenzo Savioli, riaditeľ Odboru WHO pre kontrolu zanedbávaných tropických chorôb, je vďačný. „Nebyť prezidenta Cartera, nikdy by sme neboli tam, kde sme dnes. Keby sme pre každé z týchto 17 zanedbávaných tropických ochorení mali veľvyslanca tejto úrovne, život by bol oveľa ľahší.“

Savioli je presvedčený, že sme prešli veľký kus cesty. V januári 2012 WHO zverejnila dokument pod názvom Cestná mapa NTD, teda plán riešenia zanedbávaných tropických chorôb. Vyjadrila v ňom narastajúcu dôveru a vyzvala na zvýšenie úsilia v boji proti vlasovcovi medinskému a ďalším zanedbávaným tropickým chorobám a stanovila si ambiciózne ciele, ktoré chce dosiahnuť do roku 2015 a 2020. Vládni predstavitelia, mimovládne organizácie a farmaceutické spoločnosti inšpirované dokumentom urýchlene podpísali Londýnsku deklaráciu – prísľub, že v oblasti eradikácie vlasovca medinského vyvinú ešte aktívnejšiu spoluprácu, a že do roku 2020 dostanú pod kontrolu alebo regionálne eliminujú aspoň deväť ďalších zanedbávaných tropických chorôb.

Ďalšou zanedbávanou tropickou chorobou, kde začíname dosahovať pokrok, je riečna slepota, odborne nazývaná onchocerkóza. Je jednou z najčastejších príčin slepoty na svete, ktorej sa dá predísť, a patrí k ochoreniam označených v Cestnej mape i Londýnskej deklarácii. Zameriava sa na ňu aj Carterovo centrum.

Riečna slepota je ďalšou infekciou, ktorej pôvodcom je cudzopasný červ, a môže spôsobovať intenzívne svrbenie alebo poruchy pigmentácie kože, tzv. „leopardiu kožu“, ako aj očné lézie, ktoré môžu viesť až k slepote. Tento červ sa rozmnožuje vo vnútri tela človeka, ktorého opakovane uštipli infikované čierne muchy.

Tu môže opäť pomôcť insekticíd, ktorý zabrzdí celý kolobeh nákazy. Spoločnosť BASF rozšírila svoju dlhoročnú spoluprácu s Carterovým centrom a do roku 2020 plánuje prispieť ďalšími 4 670 litrami prípravku Abate® do programu Centra proti riečnej slepote v Ugande.

„Už čoskoro skoncujeme s riečnou slepotou na oboch amerických kontinentoch.“

Dr. Donald R. Hopkins, viceprezident Carterovho centra pre oblasť Zdravotných programov.  

Do boja proti tomuto ochoreniu vstupujú aj lieky. Aj keď naň neexistuje žiadna dostupná vakcína, v 90. rokoch minulého storočia boli v rámci liečby nakazených osôb rozšírené schémy hromadného podávania liekov. Carterovo centrum prostredníctvom Programu na elimináciu onchocerkózy na oboch amerických kontinentoch a spoluprácou s africkým Programom na kontrolu onchocerkózy dodnes aktívne bojuje proti tomuto ochoreniu v desiatich krajinách. „Už čoskoro skoncujeme s riečnou slepotou na oboch amerických kontinentoch,“ hovorí Hopkins. Zostávajú už len dve malé endemické zóny, v Brazílii a vo venezuelskej cezhraničnej džungli. Vždy sme sa domnievali, že riečna slepota v Afrike je príliš mohutne rozšírená na to, aby sa dala eliminovať. Napriek tomu, vďaka sústredenému úsiliu, Sudán nedávno zastavil jej šírenie v regióne Abú Hamád, severne od metropoly Chartúm. „A ugandská vláda,” dodáva Hopkins, “je odhodlaná zastaviť jej šírenie do roku 2020, v celej krajine.“

Študenti roznášajú letáky v pakistanskom meste Láhaur počas informačnej kampane o horúčke dengue.

Boj proti niektorým ďalším zanedbávaným tropickým chorobám je však ťažší. Chagasova choroba je potenciálne život ohrozujúce ochorenie. Spôsobuje ho parazitický prvok, ktorý šíri bodavý hmyz známy ako „dravé ploštice sajúce krv“. Infikovaných je až osem miliónov ľudí, väčšina v Latinskej Amerike, kde dravé ploštice zamorujú pukliny v zle postavených domoch a môžu kontaminovať aj potraviny a nápoje. Ploštice sa živia krvou a ranu po uštipnutí infikujú vlastnými výkalmi. Navyše existuje nebezpečenstvo prenosu ochorenia z matky na dieťa počas tehotenstva alebo v priebehu pôrodu a môže sa šíriť aj krvnou transfúziou.

„Problém je, že pokiaľ ide o liečbu, už celé desaťročia sme nezaznamenali žiadne zlepšenie,“ hovorí profesor Simon Croft, PhD z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny. Pracoval tiež pre Iniciatívu Lieky na zanedbávané tropické choroby a venoval sa výskumu účinnej látky miltefozín ako potenciálnej liečby iného ochorenia NTD. Jeho testy naznačujú, že táto látka by mohla byť účinná aj v boji proti parazitickému pôvodcovi Chagasovej choroby. V súčasnosti však neexistuje na toto ochorenie žiadna vakcína a diagnostika Chagasovej choroby je zložitá. Lieky, ktoré sa dnes používajú na jej liečbu, najlepšie účinkujú v počiatočnej fáze ochorenia. Väčšinou si však ľudia uvedomia, že sú nakazení, až oveľa neskôr. Pacienti trpia rozšírením pažeráka alebo hrubého čreva, čo má za následok podvýživu, a môže u nich dôjsť aj k zlyhaniu srdca.

„Zatiaľ najvýraznejšie výsledky máme s reguláciou prenášačov*,“ hovorí Croft. To znamená používanie sietí proti komárom a insekticídnych sprejov na steny, ako je napríklad Fendona® od spoločnosti BASF na použitie v interiéri.

Veľká časť riešenia však spočíva v zlepšení hygieny. K tomu patrí osveta obyvateľstva o tomto ochorení a pomoc pri predchádzaní infekcii. A presne to je cieľom jedného projektu spoločnosti BASF v Argentíne, kde v rámci programu komunitného rozvoja „Vamos por nuestro país“ (Poďme za našu krajinu) pracuje s dedinčanmi v provincii Chaco na boji proti Chagasovej chorobe (prečítajte si článok Vyhubenie bodavej ploštice). „Chagasova choroba je oveľa viac než len obyčajné infekčné ochorenie,“ hovorí Dr. Héctor Freilij, lekársky poradca Národného programu proti Chagasovej chorobe v Argentíne. „Súvisí s ekonomickými, sociálnymi aj vzdelávacími podmienkami obyvateľstva.“

Najrýchlejšie sa šíriaca zanedbávaná tropická choroba

Vzhľadom na rozmach cestovania po celom svete sa objavujú prípady Chagasovej choroby aj v Severnej Amerike a Európe. Závažnejšou príčinou rýchlo narastajúceho znepokojenia vo svete je však horúčka dengue, ktorá si vyžaduje naliehavú pozornosť. Výskyt tohto vírusového ochorenia, ktoré prenáša komár a ktoré sa považuje sa rovnako rozšírené ako malária, sa v priebehu 50 rokov zvýšil 30-násobne. Každý rok sa objavuje 50 miliónov nových infekcií vo viac ako stovke krajín. Je častou príčinou hospitalizácie a úmrtí detí a vyvoláva príznaky podobné chrípke, ktoré sa môžu zintenzívniť až do závažnej horúčky s hemoragickými komplikáciami.

Použiť možno insekticídy, medicína však zatiaľ nenašla žiadnu liečba a hlavný prenášač ochorenia, komár žltej zimnice, saje krv cez deň, takže moskytiéry okolo lôžok nepomáhajú. Druhý prenášač, tigrí komár, rozšíril ochorenie do Severnej Ameriky a Európy. Živnou pôdou sú preňho medzinárodné zásielky s bambusom a pneumatikami, pričom tigrí komár dokáže prežiť aj v mrazoch.

„Mnohé rozvinuté krajiny sa otázkou prenášačov aktívnych cez deň vôbec nezaoberajú. Ak niečo neurobíme, je to časovaná bomba.“

Dr. Lorenzo Savioli, riaditeľ Odboru WHO pre kontrolu zanedbávaných tropických chorôb

V roku 2012 bola horúčka dengue vyhlásená za najrýchlejšie sa šíriace vírusové ochorenie spôsobované prenášačmi s epidemickým potenciálom. V roku 2010 hlásilo lokálny prenos nákazy Francúzsko a Chorvátsko. V roku 2012 už bolo portugalské súostrovie Madeira prekvapivo svedkom 1 800 prípadov infekcie a prípady dovezenej nákazy sa objavili aj v ďalších európskych krajinách. V januári 2013 si WHO vo svojej druhej správe o zanedbávaných tropických chorobách už nebrala servítku pred ústa: „Svet musí zmeniť svoj reaktívny prístup,“ uvádza sa v správe. A Savioli zdôrazňuje: „Mnohé rozvinuté krajiny sa otázkou prenášačov aktívnych cez deň vôbec nezaoberajú. Ak niečo neurobíme, je to časovaná bomba.“

Former U. S. president Carter is watching a medical treatment of a young girl

Decades of dedication to fighting disease

Behind adult's hand hiding child

Rooting out the kissing bug