Voľná ruka pre inovatívneho ducha

Švajčiarsky inžinier George de Mestral našiel inšpiráciu pre svoju inováciu v prírode. Na prechádzke so svojimi psami si jedného dňa všimol, že ostnaté plody lopúcha sa im prichytili na srsť. To vzbudilo jeho zvedavosť. Keď sa na ne pozrel bližšie pod mikroskopom, zistil, že hoci listene na plodoch vyzerajú rovné, v skutočnosti majú na špičkách drobné, elastické háčiky. A tieto špičky sa neodlomia, ani keď sa pokúsite bodliak zo srsti odtrhnúť. De Mestralovi trvalo mnoho rokov, kým dokázal mechanicky vyrobiť podobný „háčikový“ zips. V roku 1951 si podal patent a v roku 1959 uviedol na trh prvý zips tohto druhu, ktorý dnes poznáme ako „suchý zips“ (často známy aj pod svojou značkou VELCRO®). Tvorili ho dva nylonové prúžky, pričom na jednom prúžku boli háčiky a na druhom asi 15-násobne viac slučiek. Dodnes sa tento praktický nápad používa na upevnenie mnohých vecí – od topánok až po detské plienky, či dokonca skafandre pre astronautov.

Nikto nečakal, že riešenie sa nájde tak rýchlo. Internému výskumnému tímu spoločnosti BASF trvalo len pol roka, kým úspešne vyvinul živicový povlak na protipožiarne panely Palusol® z dielne tohto chemického koncernu. Vedci čerpali zo svojich skúseností aj intuície a našli šesť vhodných skúšobných materiálov. Vďaka úzkej spolupráci s výrobným personálom odborníci z oblasti výskumu a vývoja rýchlo napredovali. „Nová epoxidová živica lepšie tečie a je menej priepustná. Chráni panely pred vonkajšími vplyvmi a slúži ako bariéra pre vlhkosť a CO2,“ vysvetľuje vedúca výskumného tímu, doktorka Miran Yu. V prípade požiaru je to nevyhnutné, pretože panely sa môžu roztiahnuť účinkom tlaku peny vyvolaného teplom, a spomaliť tak šírenie ohňa a dymu. Prvé panely s novou epoxidovou živicou sa majú dostať na trh najneskôr v polovici roka 2016.

Hubové ochorenia ničia úrodu po celom svete a môžu viesť k zníženiu výnosov až o 30 percent. Tím spoločnosti BASF spustil v roku 2001 výskumný projekt s cieľom nájsť riešenia pre sužovaných poľnohospodárov v podobe novej fungicídnej účinnej látky, ktorá by mala nasledovné vlastnosti: dokáže zabezpečiť rozsiahlu ochranu pred širokým spektrom húb v mnohých plodinách, má dlhodobý účinok a zároveň je zlučiteľná so životným prostredím. Tím pod vedením dr. Markusa Gewehra syntetizoval viac ako 1 100 látok, až sa mu v roku 2004 po prvý raz podarilo syntetizovať Xemium®. „Boli sme si istí, že nájdeme riešenie, a vďaka nášmu sústredenému prístupu sme dokázali objaviť vynikajúcu účinnú látku,“ hovorí Gewehr, uvažujúc o úspechu svojho tímu. Projektový tím zložený z 30 vedcov, inžinierov a odborníkov z oblasti marketingu v nasledujúcich rokoch úzko spolupracoval na uvedení tejto účinnej látky na trh a podarilo sa mu to v rekordne krátkom čase, už v roku 2011. Dnes Xemium® chráni pred hubovou nákazou viac ako sto plodín sveta.

S vynálezom Masahira Haru prichádzame do styku každý deň: QR kód sa používa na obaloch, v reklame či pri predaji cestovných lístkov cez mobilný telefón. Začiatkom 90. rokov 20. storočia Hara pracoval ešte pre japonského dodávateľa automobilových dielov Denso, no v skutočnosti hľadal akúsi náhradu bežného čiarového kódu, do ktorej by sa vošlo viac informácií. Vyskúšal rôzne dvojrozmerné kódy, tie sa však ukázali ako neúspešné, pretože skenery z nich príliš dlho načítavali údaje. Na správnu cestu ho napokon nasmerovala jasná štruktúra pristávacej plochy pre vrtuľníky na vrchole výškovej budovy: uvedomil si, že nový kód bude musieť mať aj výrazný geometrický vzor, ktorý bude slúžiť ako orientácia pre čitateľa kódu. Táto myšlienka ho viedla k vytvoreniu štvorcov v troch zo štyroch rohov QR kódu. Čierno-biely vzor môže obsahovať celkovo 7 089 čísel, 2 953 písmen alebo 1 817 japonských znakov. Spoločnosť Denso získala patent na QR kód v roku 1995, no sprístupnila ho celému svetu. Samotná spoločnosť začala podnikať v novom segmente v oblasti dodávania QR skenerov. Hara získal za svoj objav cenu Európsky vynálezca roku 2014.

Vízie, ktoré sa stali skutočnosťou