Slovensko
Médiá

Voľná ruka pre inovatívneho ducha

Vzlietnite na krídlach inovácií

Firmy v začiatkoch podnikania (tzv. startupy) sú semeniskom inovácií: ich ochota riskovať, ako aj ich tvorivosť a flexibilné štruktúry uľahčujú vývoj prelomových produktov a technológií. Vďaka tomu sú zaujímavé najmä pre etablované firmy. „Je nemožné a zbytočné, aby sme všetko vymýšľali sami. Existujú predsa aj mladé firmy, ktoré vyvíjajú zaujímavé technológie,“ hovorí Dirk Nachtigal, generálny riaditeľ divízie spoločnosti BASF pre rizikový kapitál BASF Venture Capital. Práve preto spoločnosť BASF investuje do rozbiehajúcich sa firiem, ktoré vyvíjajú technológie s novými materiálmi na báze chémie. Stále viac veľkých firiem vypúšťa na scénu startupov prieskumné sondy – vo forme vlastného imania, školiacich programov pre podnikateľov či v podobe vlastných startupov. Prospech z toho majú obe strany: kým jedna sa dostane k novým technológiám, druhá získa kapitál a prístup k zdrojom a znalostiam svetovej spoločnosti, napríklad v oblasti výskumu a vývoja alebo marketingu.

Tvorivé delenie buniek

Firemná kultúra v spoločnosti W. L. Gore & Associates odlišuje túto spoločnosť od ostatných. Vyhýba sa totiž takmer všetkým typickým nástrahám: neexistuje tu hierarchická štruktúra ani tradičné pracovné pozície, a zamestnanci firmy – známi ako „spolupracovníci“ – namiesto toho komunikujú priamo medzi sebou ako rovný s rovným. Tento model rovnocennej organizácie podnecuje experimentovanie a je založený skôr na prirodzenej vnútornej motivácii než na povinnostiach. Každý je kompetentný prevziať zodpovednosť a môže si vyčleniť až 10 percent svojho pracovného času na rozvoj vlastných podnikateľských nápadov, iniciovanie projektov či získavanie kolegov na svoju stranu, aby mu s týmito projektmi pomohli. Firma funguje na princípe „čiary ponoru“: ak sa ktokoľvek v Gore rozhodne prijať opatrenie alebo urobiť krok, ktorý by mohol naštrbiť imidž alebo úspech spoločnosti, musí ho najprv prekonzultovať s ostatnými spolupracovníkmi. Gore má tak stály prísun nových produktových inovácií, ktoré siahajú od priedušných membrán GORE-TEX® na výrobu oblečenia až po lekárske implantáty či filtračné hadice pre elektrárne. Aby si firma aj pri svojom rozširovaní zachovala štruktúru, ktorá podporuje inovácie, Gore rozdeľuje tímy, ktoré sa medzičasom rozrástli zhruba na 200 spolupracovníkov, na menšie jednotky – rovnako, ako sa v živom organizme delia bunky.

Popustite uzdu tvorivosti „svetového mozgu“

Nikto nemá odpoveď na všetko, ale spoločnými silami by sa nám to mohlo podariť – to je určujúca myšlienka Otvoreného manifestu inovácií spoločnosti General Electric (GE). Táto americká technologická spoločnosť má inovácie vo svojej DNA. Už od čias svojho zakladateľa Thomasa Edisona bola vždy predchnutá duchom experimentovania. Pri zverejnení svojho Manifestu v roku 2014 deklarovala zásadnú zmenu v spôsobe svojho podnikania: víta otvorenú spoluprácu s cieľom efektívnejšie riešiť potreby zákazníkov. Ako na burze nápadov – GE si kladie za cieľ spájať potreby s odbornými znalosťami  a schopnosťou vytvárať riešenia. Jedným z kľúčových vyhlásení Manifestu je vytvoriť vzťah s celosvetovým spoločenstvom riešiteľov, ktorý bude transparentný a vzájomne prínosný. Angažovanosť spoločnosti GE je vskutku taká seriózna, že všetkých novátorov, externých aj interných, považuje za jeden tím – akýsi „svetový mozog“, ktorý spoločne pracuje na riešení najväčších problémov sveta.

Krabička plná nápadov

Červená krabička mení zamestnancov spoločnosti Adobe na novátorov. Účastníci dvojdňového seminára o inováciách dostanú štartovací balíček s názvom Kickbox; obsahuje metódy, ktoré im môžu pomôcť rozvinúť nápady, a tiež predplatenú kreditnú kartu s počiatočným kapitálom na rozvoj vo výške 1 000 dolárov. Zamestnanci môžu využívať až 40 percent svojho pracovného času na rozvoj vlastných novátorských projektov. Spoločnosť Adobe sa snaží motivovať čo najviac zamestnancov, pretože čím väčšiemu množstvu nápadov sa budú venovať, tým je pravdepodobnejšie, že z nich vzíde niečo nové a sľubné. Červené krabičky, ktoré po prvý raz rozdala v roku 2013, už pomohli rozvinúť vlastné nápady viac ako tisícke zamestnancov. Firma rozdáva aj modré krabičky – obsahujú dodatočné zdroje pre tých zamestnancov, ktorých nápady sa dajú uviesť na trh. Zatiaľ dostalo modrú krabičku 23 novátorov. Korene v balíčku Kickbox má napríklad aj platforma Creative Cloud Libraries.

Výskumní pracovníci z profilu


Inšpirované prírodou

Švajčiarsky inžinier George de Mestral našiel inšpiráciu pre svoju inováciu v prírode. Na prechádzke so svojimi psami si jedného dňa všimol, že ostnaté plody lopúcha sa im prichytili na srsť. To vzbudilo jeho zvedavosť. Keď sa na ne pozrel bližšie pod mikroskopom, zistil, že hoci listene na plodoch vyzerajú rovné, v skutočnosti majú na špičkách drobné, elastické háčiky. A tieto špičky sa neodlomia, ani keď sa pokúsite bodliak zo srsti odtrhnúť. De Mestralovi trvalo mnoho rokov, kým dokázal mechanicky vyrobiť podobný „háčikový“ zips. V roku 1951 si podal patent a v roku 1959 uviedol na trh prvý zips tohto druhu, ktorý dnes poznáme ako „suchý zips“ (často známy aj pod svojou značkou VELCRO®). Tvorili ho dva nylonové prúžky, pričom na jednom prúžku boli háčiky a na druhom asi 15-násobne viac slučiek. Dodnes sa tento praktický nápad používa na upevnenie mnohých vecí – od topánok až po detské plienky, či dokonca skafandre pre astronautov.

Dosiahnutie cieľa v rekordnom čase

Nikto nečakal, že riešenie sa nájde tak rýchlo. Internému výskumnému tímu spoločnosti BASF trvalo len pol roka, kým úspešne vyvinul živicový povlak na protipožiarne panely Palusol® z dielne tohto chemického koncernu. Vedci čerpali zo svojich skúseností aj intuície a našli šesť vhodných skúšobných materiálov. Vďaka úzkej spolupráci s výrobným personálom odborníci z oblasti výskumu a vývoja rýchlo napredovali. „Nová epoxidová živica lepšie tečie a je menej priepustná. Chráni panely pred vonkajšími vplyvmi a slúži ako bariéra pre vlhkosť a CO2,“ vysvetľuje vedúca výskumného tímu, doktorka Miran Yu. V prípade požiaru je to nevyhnutné, pretože panely sa môžu roztiahnuť účinkom tlaku peny vyvolaného teplom, a spomaliť tak šírenie ohňa a dymu. Prvé panely s novou epoxidovou živicou sa majú dostať na trh najneskôr v polovici roka 2016.

Úspešný prípravok na boj proti hubovej nákaze

Hubové ochorenia ničia úrodu po celom svete a môžu viesť k zníženiu výnosov až o 30 percent. Tím spoločnosti BASF spustil v roku 2001 výskumný projekt s cieľom nájsť riešenia pre sužovaných poľnohospodárov v podobe novej fungicídnej účinnej látky, ktorá by mala nasledovné vlastnosti: dokáže zabezpečiť rozsiahlu ochranu pred širokým spektrom húb v mnohých plodinách, má dlhodobý účinok a zároveň je zlučiteľná so životným prostredím. Tím pod vedením dr. Markusa Gewehra syntetizoval viac ako 1 100 látok, až sa mu v roku 2004 po prvý raz podarilo syntetizovať Xemium®. „Boli sme si istí, že nájdeme riešenie, a vďaka nášmu sústredenému prístupu sme dokázali objaviť vynikajúcu účinnú látku,“ hovorí Gewehr, uvažujúc o úspechu svojho tímu. Projektový tím zložený z 30 vedcov, inžinierov a odborníkov z oblasti marketingu v nasledujúcich rokoch úzko spolupracoval na uvedení tejto účinnej látky na trh a podarilo sa mu to v rekordne krátkom čase, už v roku 2011. Dnes Xemium® chráni pred hubovou nákazou viac ako sto plodín sveta.

Inteligentné kódovanie

S vynálezom Masahira Haru prichádzame do styku každý deň: QR kód sa používa na obaloch, v reklame či pri predaji cestovných lístkov cez mobilný telefón. Začiatkom 90. rokov 20. storočia Hara pracoval ešte pre japonského dodávateľa automobilových dielov Denso, no v skutočnosti hľadal akúsi náhradu bežného čiarového kódu, do ktorej by sa vošlo viac informácií. Vyskúšal rôzne dvojrozmerné kódy, tie sa však ukázali ako neúspešné, pretože skenery z nich príliš dlho načítavali údaje. Na správnu cestu ho napokon nasmerovala jasná štruktúra pristávacej plochy pre vrtuľníky na vrchole výškovej budovy: uvedomil si, že nový kód bude musieť mať aj výrazný geometrický vzor, ktorý bude slúžiť ako orientácia pre čitateľa kódu. Táto myšlienka ho viedla k vytvoreniu štvorcov v troch zo štyroch rohov QR kódu. Čierno-biely vzor môže obsahovať celkovo 7 089 čísel, 2 953 písmen alebo 1 817 japonských znakov. Spoločnosť Denso získala patent na QR kód v roku 1995, no sprístupnila ho celému svetu. Samotná spoločnosť začala podnikať v novom segmente v oblasti dodávania QR skenerov. Hara získal za svoj objav cenu Európsky vynálezca roku 2014.
Vízie, ktoré sa stali skutočnosťou

Súvisiaci obsah

Vytváranie priestoru pre inovačné myšlienky

Frustrácia môže byť matkou invencie