Slovensko
Médiá

Nanotechnológia – veda, o ktorej sa diskutuje

Tokay feet view from the bottom
Gekón obrovský dosahuje dĺžku až 40 centimetrov – no napriek tomu sa dokáže bez problémov udržať na hladkej stene. Umožňujú mu to adhézne vankúšiky na chodidlách, ktoré merajú len niekoľko nanometrov a dokážu dokonale vyplniť aj tú najnepatrnejšiu medzierku na akomkoľvek povrchu.

Nanotechnológia sa dlhé roky považovala za vedu neobmedzených možností. Tieto nepatrné častice a štruktúry umožňujú výrobu materiálov s výnimočnými vlastnosťami. Dokážu napríklad pomáhať pri výrobe plastov tak, aby boli ľahšie a stabilnejšie, alebo vytvárať lesklé nátery odolné voči poškriabaniu. Možno ich využiť aj na vývoj nových liekov. Zároveň sú tu však aj isté pochybnosti. Kritici vidia nebezpečenstvo v tom, že nanočastice sa môžu dostať do ľudských buniek alebo do životného prostredia – a varujú, že táto technológia ešte nie je dostatočne preskúmaná.

Do týchto nových materiálov sa vkladajú veľké nádeje. Východiskový materiál je však veľmi malý. Jeden nanometer je len jedna milióntina milimetra. Pre porovnanie: priemer ľudského vlasu je približne 100 000 nanometrov. Pôvod slova nanos je teda odvodený od gréckeho výrazu pre trpaslíka.

Nanoštruktúry nie sú v prírode nič nové. Gekónom a muchám dávajú schopnosť priľnúť k rôznym povrchom, motýlím krídlam dodávajú oslnivé farby a vytvárajú samočistiaci efekt lotosového kvetu. Aj ľudia už dlho využívajú výhody nanomateriálov – aj keď o tom možno nevedeli. Žiarivú červenú farbu vo vitrážach kostolov napríklad vytvárajú nanočastice zlata.

Výskum syntetickej výroby nanočastíc prebieha od 20. storočia. K prevratnému objavu na tomto poli došlo v roku 1981, keď nemecký profesor fyziky Dr. Gerd Binnig a švajčiarsky fyzik Dr. Heinrich Rohrer vynašli skenovací tunelový mikroskop. Toto zariadenie zrazu umožnilo vedcom pozorovať rôzne nanoštruktúry a porozumieť javom odohrávajúcim sa v úrovni nanorozmerov.

Zástancovia nanotechnológií zo sveta obchodu a politiky sú presvedčení, že nanotechnológie budú jedným z najsilnejších hnacích motorov inovácií, ktoré prispejú k riešeniu problémov, s ktorými bude zápasiť ľudská spoločnosť v budúcnosti. Nanomateriály dokážu filtrovať vodu a opäť ju premeniť na pitnú, dokážu znižovať emisie výfukových plynov z automobilov, ba dokonca pomáhať v boji proti rakovine.

Napriek tomu existujú obavy z iných spôsobov ich využitia. Odborníci nepovažujú za problematické výrobky, ktoré obsahujú nanoštruktúry alebo viazané nanočastice, ako sú napríklad farby či laky. Avšak spreje sú už niečo iné, pretože obsahujú neviazané nanočastice. A tie ak človek vdýchne, môžu byť zdraviu škodlivé.

Nanotechnológia - experti zdieľajú svoje pohľady

Profesor Dr. Wolfgang M. Heckl, šéf tematickej siete pre nanotechnológie Nemeckej akadémie vied a inžinierstva (acatech), a Jurek Vengels, expert na nanotechnológie z organizácie BUND (Priatelia Zeme Nemecko), diskutujú o výhodách a nevýhodách nanotechnológií.

Dr. Wolfgang M. Heckl

Prof. Dr. Wolfgang M. Heckl

Šéf tematickej siete pre nanotechnológie Nemeckej akadémie vied a inžinierstva (acatech)

Prečítať rozhovor