Nanotechnológia – veda, o ktorej sa diskutuje

Do týchto nových materiálov sa vkladajú veľké nádeje. Východiskový materiál je však veľmi malý. Jeden nanometer je len jedna milióntina milimetra. Pre porovnanie: priemer ľudského vlasu je približne 100 000 nanometrov. Pôvod slova nanos je teda odvodený od gréckeho výrazu pre trpaslíka.

Nanoštruktúry nie sú v prírode nič nové. Gekónom a muchám dávajú schopnosť priľnúť k rôznym povrchom, motýlím krídlam dodávajú oslnivé farby a vytvárajú samočistiaci efekt lotosového kvetu. Aj ľudia už dlho využívajú výhody nanomateriálov – aj keď o tom možno nevedeli. Žiarivú červenú farbu vo vitrážach kostolov napríklad vytvárajú nanočastice zlata.

Výskum syntetickej výroby nanočastíc prebieha od 20. storočia. K prevratnému objavu na tomto poli došlo v roku 1981, keď nemecký profesor fyziky Dr. Gerd Binnig a švajčiarsky fyzik Dr. Heinrich Rohrer vynašli skenovací tunelový mikroskop. Toto zariadenie zrazu umožnilo vedcom pozorovať rôzne nanoštruktúry a porozumieť javom odohrávajúcim sa v úrovni nanorozmerov.

Zástancovia nanotechnológií zo sveta obchodu a politiky sú presvedčení, že nanotechnológie budú jedným z najsilnejších hnacích motorov inovácií, ktoré prispejú k riešeniu problémov, s ktorými bude zápasiť ľudská spoločnosť v budúcnosti. Nanomateriály dokážu filtrovať vodu a opäť ju premeniť na pitnú, dokážu znižovať emisie výfukových plynov z automobilov, ba dokonca pomáhať v boji proti rakovine.

Napriek tomu existujú obavy z iných spôsobov ich využitia. Odborníci nepovažujú za problematické výrobky, ktoré obsahujú nanoštruktúry alebo viazané nanočastice, ako sú napríklad farby či laky. Avšak spreje sú už niečo iné, pretože obsahujú neviazané nanočastice. A tie ak človek vdýchne, môžu byť zdraviu škodlivé.