Slovensko
Médiá

Priekopnícky mysliteľ – vtedy a dnes: metylénová modrá

Nemecký chemik Heinrich Caro po prvý raz syntetizoval metylénovú modrú v roku 1876. Vedec Claude Wischik francúzskeho pôvodu objavil potenciál tohto syntetického farbiva pri liečbe Alzheimerovej choroby.

Metylénová modrá: mnohostranné syntetické farbivo

Metylénová modrá odhalila svoj talent na medicínu v roku 1886, keď si začínajúci lekár Paul Ehrlich počas experimentov všimol zaujímavý jav: metylénová modrá, farbivo nedávno syntetizované spoločnosťou BASF, menila živé neuróny na modré – a rovnaký efekt mala v ľudskej krvi na plasmodium (parazita, ktorý spôsobuje maláriu). Ehrlich z toho vyvodil záver, že farbivo by sa mohlo použiť na selektívne cielenie malárie v ľudskom tele. O niekoľko rokov neskôr testoval metylénovú modrú ako liek na liečbu leptospirózy, tzv. bahennej zimnice – úspešne. Po prvý raz v histórii Ehrlich vyliečil infekčné ochorenie pomocou syntetickej látky. Avšak v tom čase už bol ako antimalarikum zavedený chinín, takže farbivo upadlo do zabudnutia. A tak to zostalo až dovtedy, kým malária nezačala byť čoraz rezistentnejšia voči vtedy používaným liekom. V tom čase, čo bolo pred niekoľkými rokmi, začal profesor Olaf Müller z Univerzity v Heidelbergu bližšie skúmať modré farbivo. Zistil, že metylénová modrá je lepšia než všetky známe antimalariká vďaka dôležitým vlastnostiam. Vlastne je zrejme najúčinnejším liekom na zastavenie prenosu infekcie. Tento projekt na Univerzite v Heidelbergu financuje spoločnosť BASF.

Composite of Carl Bosch and Prof. Erl

Priekopnícky mysliteľ – vtedy a dnes: syntéza amónia