Zdroj pokroku
Inovácie sú hybnou silou a nevyhnutnosťou pokroku. Aký príbeh však v sebe skrývajú? A ako možno napomôcť ich rozvoju? V našom článku preskúmame vedecké poznatky a zistenia, pozrieme sa na to, ako spoločnosť BASF využíva nové metódy na pestovanie ducha inovácií pri príležitosti osláv 150. výročia svojej existencie, a budeme sledovať výskumných pracovníkov pri ich objavnej činnosti.
Životne dôležité, no ťažko postihnuteľné
Pokrok v oblasti obchodu, vedy, umenia a spoločnosti je možný len vtedy, ak budeme inovovať – ak budeme úspešne premieňať nové nápady na lepšie technológie, výrobky, procesy a služby. To je dôvod, prečo firmy, vlády a ďalšie organizácie na celom svete každoročne investujú miliardy dolárov do výskumu a vývoja. Ako sa uvádza v správe konzultačnej spoločnosti PwC, najlepších tisíc firiem z hľadiska výskumu a vývoja vynaložilo minulý rok viac ako 540 miliárd eur, čo predstavuje približne 40 percent celkových svetových výdavkov na výskum a vývoj.
Nejde len o peniaze
Pre tých, ktorí to chápu správne, sa všetko toto úsilie bohato vyplatí. Investori sú ochotní štedro zaplatiť za akcie spoločností ako Apple či Google alebo začínajúcim firmám (tzv. startupom), o ktorých sa domnievajú, že majú výrazný inovačný potenciál. Ukázalo sa však, že pre spoločnosti je trvalé dodávanie inovácií frustrujúco ťažké. A rozhodne tu nejde len o peniaze – po desiatich rokoch výskumu totiž spoločnosť PwC nezistila žiadnu priamu koreláciu medzi výdavkami organizácie na výskum a vývoj a jej schopnosťou prinášať inovácie. A nejde tu ani o formálne procesy. Firmy a akademici postulovali už celý rad modelov, ktoré popisujú cestu od nápadu alebo identifikovanej potreby až po konečnú inováciu, nikto však nezmapoval zaručenú cestu k úspechu. Ako teda máme podporiť a rozvíjať tento životne dôležitý, no nepostihnuteľný prvok? Objavuje sa niekoľko nových prístupov.
„Popredné spoločnosti si kladú otázku, ako spojiť tých najlepších ľudí, ktorých majú vo vnútri, s tými najlepšími, ktorí sú mimo nich.“
Dr. Ellen Enkelová, profesorka inovačného manažmentu na Univerzite Zeppelin v nemeckom meste Friedrichshafen
Nielen viac nápadov – ale lepšie nápady
V uplynulých rokoch si mnohé organizácie uvedomili, že veľký rozpočet na výskum a vývoj sa nemusí nutne premeniť na ziskové inovácie. Sčasti je to dôsledok toho, čo profesor Harvardovej univerzity Clayton Christensen označuje ako „dilemu novátora“. Vo svojej rovnomennej knihe z roku 1997 Christensen tvrdí, že úspešné firmy nevyhnutne zameriavajú svoje úsilie v oblasti výskumu a vývoja na plnenie aktuálnych, vyjadrených potrieb svojich zákazníkov. V dôsledku toho sú ale zraniteľné voči konkurentom zavádzajúcim „rušivé inovácie“, ktoré plnia nevyjadrené alebo budúce potreby zákazníkov, využívajú radikálne odlišné technológie, alebo slúžia úplne novým skupinám zákazníkov.
Spájanie ľudí
V snahe lepšie sa pripraviť na takéto narušenie sa dnes mnohé organizácie usilujú rozširovať svoje pátranie po nových nápadoch. „Bez ohľadu na to, aká veľká firma je, nikdy nebude mať všetkých bystrých ľudí ani všetky dobré nápady,“ hovorí dr. Ellen Enkelová, profesorka inovačného manažmentu na Univerzite Zeppelin v nemeckom Friedrichshafene. „Takže teraz si popredné firmy kladú otázku, ako spojiť tých najlepších ľudí, ktorých majú vo vnútri, s tými najlepšími, ktorí sú mimo nich.“ V záujme uľahčenia tejto „otvorenej inovácie“, ako sa model označuje, firmy vytvárajú omnoho užšie partnerstvá s dodávateľmi či priemyselnými partnermi a prehľadávajú univerzity a začínajúce firmy v snahe nájsť tímy a jednotlivcov so šikovnými nápadmi. Nabádajú zákazníkov, súčasných aj potenciálnych, aby sa podieľali na inovačných procesoch. Usporadúvajú interné aj externé súťaže, prostredníctvom ktorých hľadajú nové nápady a nové riešenia náročných problémov.
„Každá skutočne radikálna inovácia bude pôsobiť rušivo.“
Ashley Hall, PhD, profesor inovatívneho dizajnu na prestížnej londýnskej akadémii Royal College of Art
Hra s novými nápadmi
Niekedy je najväčšou prekážkou zavádzania inovácií potreba zničiť staré, aby sa uvoľnila cesta novému. Významné inovácie narúšajú zavedený poriadok a častokrát vystavujú riziku dlhoročne fungujúce roly, zručnosti alebo inštitúcie. „Každá skutočne radikálna inovácia bude pôsobiť rušivo,“ hovorí Ashley Hall, PhD. a profesor inovatívneho dizajnu na prestížnej londýnskej akadémii Royal College of Art. „A to znamená, že to niekoho ohrozí.“
Inovácie hrou
A práve k tomuto momentu sa vracia Henrik Sproedt, odborný asistent pre praktické inovácie na Univerzite južného Dánska. „Ľudia niekedy len zvýšia svoju tvorivosť na najvyššiu úroveň, aby zabránili zmene,“ hovorí. A nie je to len firemný jav; história inovácií je aj históriou odporu voči zmenám, od „sabotáže“ tkacích strojov zo strany nahnevaných robotníčok počas priemyselnej revolúcie až po modernejšie obavy z niektorých nových technológií, ako je napríklad genetické inžinierstvo. Sproedta priviedol jeho výskum k spochybneniu mnohých spôsobov, akými firmy riadia zavádzanie inovácií. „Množstvo organizácií využíva proces Stage Gate® na znižovanie rizík,“ hovorí, no dodáva, že aby sa tak stalo, „niekto musí určiť hodnotiace kritériá“. Skutočné inovácie sú však podľa neho „príliš zložité a chaotické“, aby sa úhľadne vošli do takýchto formálnych hodnotiacich systémov. Profesor Hall súhlasí a pripomína, že firmy by sa mohli mnohému priučiť od dizajnérov a spôsobu ich práce. „Dizajnéri nezvyknú naznačovať odpoveď spolu s otázkou,“ vysvetľuje Hall. „Iba chodia sem a tam a experimentujú a sú ochotní vydať sa novým smerom, ak sa taký objaví.“ Inovačná činnosť by podľa Sproedta mala v skutočnosti vyzerať menej ako práca a viac ako hra. „Je to pre ľudí ten najprirodzenejší spôsob, ako uchopiť niečo nové, pretože pri hre nemáte strach zo zlyhania, ktorý obmedzuje tvorivosť.“
„Inovačná činnosť by mala vyzerať menej ako práca a viac ako hra. Je to pre ľudí ten najprirodzenejší spôsob, ako uchopiť niečo nové, pretože pri hre nemáte strach zo zlyhania, ktorý obmedzuje tvorivosť.“
Henrik Sproedt, odborný asistent pre praktické inovácie na Univerzite južného Dánska
Vytváranie otvorenej kultúry inovácií
Ako teda majú firmy podporovať inovácie a napomáhať ich rozvoju? Začína panovať zhoda, že rozhodujúca je v tomto smere firemná kultúra.
„Dnes neexistuje žiadny uspokojivý spôsob merania miery novátorstva,“ hovorí Enkelová, „ale ak by som mala nejaký vytvoriť, chcela by som zmerať dve veci: ako sú moji zamestnanci ochotní prijímať zmeny a ako dobre je moja organizácia prepojená s vonkajším svetom?“
Sproedt sa domnieva, že mnohé firmy potrebujú podporiť otvorenosť vo vnútri svojej organizácie ako aj mimo nej. „Musíte dať včas dokopy všetky zainteresované strany a dať im čas vytvoriť si spoločný jazyk a spoločné porozumenie,“ hovorí Sproedt. Pripúšťa však, že aj tak to môže byť pre mnohých ľudí ťažké, pretože potreba prijímať myšlienky a koncepcie rovno z celej firmy môže viesť až k tomu, že začnú spochybňovať svoju vlastnú profesionálnu identitu.
Zapojiť sa môže každý
Ale aj potenciálne nepríjemné nové pracovné podmienky a vzťahy môžu byť katalyzátorom inovácií. „K inováciám zvykne dochádzať medzi vecami, a čím je tento priestor náročnejší, tým lepšie,“ hovorí Hall a zároveň poukazuje na jedno z najdôležitejších poznaní ostatných rokov: „Na inováciách je skvelé to, že ich nikto v organizácii nevlastní – a tak sa do nich môže zapojiť každý.“
Spoločnými silami k vymýšľaniu nových nápadov
Rozvoj nápadov a koncepcií, ktoré budú utvárať budúcnosť: spoločnosť BASF pri príležitosti osláv svojho 150. výročia vytvára priestor pre novátorské myšlienky. Projekt Creator SpaceTM je zameraný práve na tvorivú spoluprácu medzi zamestnancami, zákazníkmi, vedcami a ďalšími skupinami. Pre uľahčenie tejto úlohy sa spustilo množstvo spoločných tvorivých aktivít na celosvetovej i regionálnej úrovni v rôznych formátoch, ako sú napríklad improvizované hudobné stretnutia („jamming session“), súťaže nápadov či otvorené výzvy inovácií.
