Slovensko
Médiá

Svet vody

S nárastom svetovej populácie a citeľným vplyvom klimatických zmien sa zvyšujú obavy z toho, aké udržateľné bude v budúcnosti hospodárenie s vodnými zdrojmi. Bývalý poradca Svetovej banky v oblasti vodného hospodárstva profesor John Briscoe, Ph.D., vysvetľuje, že investovaním do inovácií, inteligentnej infraštruktúry a dobrých inštitúcií môžeme byť pripravení na riešenie týchto zmien.

Creating Chemistry: Väčšinu svojej kariéry ste venovali vode. Čo podnietilo váš prvotný záujem o tento prírodný zdroj?

Profesor John Briscoe, Ph.D.: Je to veľmi jednoduché. Pochádzam z Južnej Afriky a vyrastal som v krajine, kde dážď dopadá na pobrežie a boh umiestnil diamanty a zlato ďaleko od dažďa a do veľkého dažďového tieňa. Krajina žije z rozsiahlych hydraulických programov, ktorých cieľom je presun vody z miesta, kde sa nachádza, na miesta, kde sú sústredení ľudia a hospodárstvo. Vyrastal som so zmyslom pre hodnotu vody a s hrozbou nedostatku vody, takže z tohto hľadiska je to pre mňa veľmi vnútorná záležitosť. V Kapskom meste som študoval stavebné inžinierstvo a zistil som, že voda je úžasná téma. Musíte ovládať inžinierstvo, musíte ovládať financie, ekonómiu, verejné zdravie, náboženstvo aj politiku. Je to skvelá oblasť pre ľudí, ktorí majú široký rozsah intelektuálnych záujmov, čo je aj môj prípad. V priebehu posledných 40 rokov som mal tú výsadu žiť v Bangladéši, Mozambiku, Indii aj Brazílii a pracovať v oblasti tejto problematiky v desiatkach ďalších krajín. A dnes mám pocit, že viem len 10 percent z toho, čo vedieť potrebujem!

V súčasnosti ste riaditeľom Iniciatívy Harvardovej univerzity za bezpečnosť vody, interdisciplinárneho výskumného programu, ktorý ste založili v rámci Fakulty inžinierskych a aplikovaných vied Harvardovej univerzity. Aké sú jeho ciele?

Tento program má dva hlavné ciele. Prvým je vytvoriť nový typ odborníka na moderné vodné hospodárstvo. Pri práci s vodnými zdrojmi potrebujete dobrých inžinierov, dobrých právnikov, dobrých ekonómov, dobrých agronómov a dobrých energetikov. Potrebujete špecialistov, ktorí dokážu komunikovať s inými špecialistami. Takže prvým cieľom je vyškoliť novú generáciu „špecializovaných integrátorov“, ktorí sú silní vo vlastnej disciplíne, no zároveň schopní zaoberať sa aj inými disciplínami. Druhou otázkou je, že vo svete vodných zdrojov je veľká priepasť a nedostatok prepojenosti medzi „premýšľajúcimi teoretikmi“ a reálnou praxou. Takže druhým cieľom je prepojiť študentov s „premýšľajúcimi praktikmi“. Taktiež primárne pracujeme na miestach, odkiaľ mám desaťročia praktických skúseností, a tak sa sústreďujeme len na štyri geografické oblasti – Brazíliu, Austráliu, Pakistan a rieku Mississippi.

Počet obyvateľov našej planéty neustále rastie a my zažívame vplyv klimatických zmien v podobe záplav v Pakistane, sucha v Austrálii, zmien v schéme prúdenia indických monzúnov či potenciálneho napĺňania vyčerpaných cyperských akviferov slanou vodou. Aká vážna je podľa vás situácia, v ktorej sa nachádzame?

Po prvé, pokiaľ ide o vodu, neexistuje žiadne „my“, každá situácia týkajúca sa vodných zdrojov je miestna záležitosť. Situácia s vodnými zdrojmi v americkom štáte Massachusetts a situácia v Kalifornii sú v podstate nezávislé problémy. Neexistuje teda žiadna svetová kríza vodných zdrojov. Existuje len množstvo miestnych problémov, z ktorých každý má celkom odlišné charakteristiky.

Po druhé, vždy sme tu mali suchá a záplavy; sú tu už od biblických čias a určite nezačali v roku 1997. Je pravda, že klimatické zmeny pridávajú prvok neistoty. Ale napríklad nedávne záplavy v Európe – je to snáď klimatická udalosť? Sčasti zrejme áno, ale s oveľa väčšou istotou môžeme povedať, že je to otázka využívania pôdy, ktorá je dôsledkom zaberania záplavových území.

Po tretie, v otázke vody je pohár vždy poloplný. Je síce pravda, že sa musíme vyrovnávať s mnohými záplavami a suchami, ale máme aj príklady dobrých adaptačných postupov. Ak mám uviesť aspoň dva príklady, kde pracujeme, Austrália je najlepšia na svete z hľadiska riešenia problémov s nedostatkom vody a Komisia pre rieku Mississippi vykonala fantastický kus práce pri zvládaní povodní. Máme množstvo praktických, v teréne overených poznatkov o tom, čo funguje. Ako odborník z praxe musím povedať, že podľa môjho názoru sa venuje príliš veľa pozornosti výrobe farebných grafov o tom, v akej katastrofickej situácii sa bude svet nachádzať v roku 2080, a nesmierne málo pozornosti sa venuje tomu, že hydrologická variabilita je dlhoročnou realitou života a že by sme sa mali primárne zameriavať na vytváranie odolnosti voči známej variabilite. Tí, ktorí sa zaoberali známou variabilitou, sú omnoho lepšie vyzbrojení na zvládanie rôznych neznámych, či už klimatických alebo iných otrasov.

280,000

V priebehu uplynulých 20 rokov sme zaznamenali približne 280 000 ľudí denne, ktorí po prvý raz v živote získali prístup k primeraným dodávkam pitnej vody.

80%

Bohaté krajiny využili 80 % svojho hospodársky životaschopného hydroelektrického potenciálu. Ekvivalentné číslo pre Afriku je 5 %.

70%

Povodie austrálskej rieky Murray-Darling zaznamenalo 70-percentný pokles dostupnosti vody. Ale v dôsledku dobre fungujúcich trhových mechanizmov, ktoré boli zamerané na prechod z oblasti využívania vody s nízkou hodnotou na jej vysokohodnotné využívanie, to však nemalo prakticky žiadny vplyv na poľnohospodársku hodnotu.

Obyvateľstvo sa čoraz viac sústreďuje vo veľkých mestách. Aké výzvy to predstavuje pre trvalo udržateľné zásobovanie miest vodou?

Urbanizáciu nevnímam ako neprekonateľný problém. Áno, samozrejme, existuje množstvo problémov, ale nie sú o nič horšie, než aké boli vždy. Londýn v 50. rokoch 19. storočia rozhodne nebol pôvabným bukolickým mestom, v ktorom by chcel človek žiť. Vo väčšine prípadov sa veci zlepšujú. Kritickým problémom je však dostupnosť zdrojov. Je oveľa jednoduchšie riešiť problém záplav napríklad v New Yorku alebo Šanghaji než povedzme v Lagose alebo Kalkate. Takže aj keď musíme byť skutočne proaktívnejší a prispôsobivejší vo všetkých mestách, v rozvojovom svete musíme zostať primárne zameraní na hospodársky rast a zvyšovanie produktivity miest.

Ako riešime problém 10 percent svetovej populácie, ktorá nemá prístup k bezpečnej vode?

Je dôležité uvedomiť si, že v tejto súvislosti sa dosiahol mimoriadny pokrok. V priebehu uplynulých 20 rokov získalo približne 280 000 ľudí denne po prvý raz prístup k primeraným dodávkam pitnej vody. Takmer celý tento pokrok je výsledkom hospodárskeho rastu. Chudobným ľuďom chýba veľa vecí, napríklad práca, doprava, zdravotná starostlivosť, vzdelanie či potraviny. Dodávky vody a hygiena sú len menšie časti väčšieho problému a nemôžete ich vyriešiť bez toho, aby ste sa nevenovali tomuto hľadisku. Tam, kde ekonomiky rastú, dochádza k všeobecnému zlepšeniu, a otázka zásobovania vodou sa rieši ako súčasť komplexnej problematiky. Takto sa nám v rozvojovom svete podarilo získať bezpečnú vodu. Tieto problémy sú pre chudobných ľudí ochromujúce, ale nevyriešia sa bez rastu a zdravej finančnej politiky.

Pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného hospodárenia s vodou v rozvojovom svete, má tu nejakú úlohu aj biznis?

V rozvojovom svete je obrovským problémom to, že tu chýbajú samotné základy, ako je dobrý právny a regulačný rámec či dobré riadiace kapacity vo verejnom sektore. Ak dokážete získať nadnárodné spoločnosti pre to, aby spolupracovali s miestnymi firmami, a primäť ich k tomu, aby pomáhali vláde tieto základné atribúty posilňovať, potom sa môže niečo naozaj zmeniť. Obchodné spoločnosti musia spolupracovať s vedúcimi politickými predstaviteľmi a snažiť sa nájsť spôsoby, ako finančne i vedomostne pomáhať vláde a miestnym samosprávam pri efektívnejšom hospodárení s vodou. Toto je omnoho dôležitejšie než obvyklý postoj typu „venujte príspevok mimovládnej organizácii“, ktorý má väčšina firiem.

Aké inovácie sú potrebné na dosiahnutie trvalo udržateľného vodného hospodárstva?

Osobne vidím tri hlavné oblasti, kde môžu pomôcť technológie. Prvou je nasledovné: vzhľadom na to, že 70 percent vody sa spotrebuje v poľnohospodárstve, kritickou otázkou je, že musíme efektívnejšie využívať vedu a inovácie na produkciu takých druhov plodín, ktoré potrebujú menej hnojív a menej pesticídov a vody. To je zo všetkého najdôležitejšie. Medzi nástroje na dosiahnutie tohto cieľa musia patriť geneticky modifikované organizmy (GMO). Európske stanovisko ku GMO je podľa môjho názoru veľmi škodlivé pre životné prostredie ako aj pre rozvoj.

Druhou oblasťou je technológia úpravy vody. Najdiskutovanejšie je odsoľovanie, kde – čo je irónia – technológie už dosiahli svoj termodynamický limit a zrejme tu dôjde k menšej zmene. Prostredníctvom nanotechnológií však dnes už dokážeme navrhovať membrány, ktoré spĺňajú veľmi špecifické požiadavky na úpravu vody. To znamená, že technológiu možno na mieru prispôsobiť tak, aby efektívne čistila konkrétne druhy odpadovej vody a umožnila ich opätovné využitie. To je mimoriadne dôležité a chemické spoločnosti ako BASF v tom zohrávajú obrovskú úlohu.

A po tretie, musíme oveľa intenzívnejšie a inteligentnejšie využívať informácie. Využívanie senzometrov, diaľkového snímania, analýzy veľkých dát a mechanizmov dodávok v požadovanom čase – to všetko už dnes zohráva zásadnú úlohu v moderných systémoch vodného hospodárstva, ako je napríklad Austrália, a vo väčšine lokalít má veľký význam. Tieto inovácie sú pre nás zásadné pri adaptácii, takže sú veľmi dôležité.

Zavlažovaním poľnohospodárskej pôdy v celosvetovom meradle sa spotrebuje 70 % všetkej sladkej vody.

V čom vidíte úlohu vodnej energie pri uspokojovaní energetických potrieb budúcnosti?

Voda je takmer vždy zdrojom nízkouhlíkovej energie. Bohaté krajiny využili 80 percent svojho hospodársky životaschopného hydroelektrického potenciálu. Švajčiarsko, Nórsko, Japonsko, Spojené štáty americké a Kanada využili vodu ako pilier svojho hospodárskeho rozvoja, a tak je tomu do dnešného dňa. Ekvivalentné číslo pre Afriku je päť percent. Napriek tomu dobromyseľní ľudia z bohatých krajín hovoria chudobným krajinám, že vodnú energiu nepodporia. Toto je hlboko a podľa môjho názoru oprávnene odmietaná forma kolonializmu v tom horšom prípade a morálny hazard v tom lepšom. Rozvojové krajiny majú jasný názor na rozvoj. Chcú sa uberať cestou, akou sa uberali dnes už bohaté krajiny. Samozrejme, že sa chcú poučiť z chýb, ktoré sa narobili, ale nie sú ochotné robiť bohatým pokusných králikov pri experimentovaní s „alternatívnymi cestami“.

Pohľad zhora na priehradu Kurojon v japonskom meste Kurobe

Ako reagujete na kritikov priehrad, ktorí tvrdia, že vytláčajú obyvateľstvo, prispievajú ku klimatickým zmenám a ničia ekosystémy popri riekach?

Všetky veľké inovácie majú veľké výhody aj veľké nevýhody. Rovnako je to aj s priehradami. Väčšina veľkých priehrad priniesla veľký úžitok z hľadiska ochrany pred povodňami a suchami, ako aj z hľadiska výroby čistej a lacnej elektrickej energie a produkcie potravín. Má to však aj nedostatky. Jedným z nich je nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ktorý sa učíme zmierňovať. Vo väčšine rozvojového sveta je však veľkým problémom presídľovanie. Nedobrovoľná zmena miesta, kde ľudia žijú, je vždy traumatizujúca. V ostatných desaťročiach sme sa však veľa naučili a dosiahol sa veľký pokrok. Tunajšou filozofiou je, že primárnymi adresátmi týchto projektov musia byť miestni obyvatelia, a existujú prípady, kde to funguje dobre.

Dostupnosť vody bola vždy zdrojom možného konfliktu medzi jednotlivými spoločenstvami. Akú veľkú hrozbu dnes predstavujú boje o vodu?

Slovo „rivali“ pochádza z latinského rivalis, ktoré označuje niekoho, kto využíva rovnakú rieku ako niekto iný, takže konflikt kvôli vode tu prebieha už hodnú chvíľu. Holým faktom však je, že kvôli vode sa viedlo v skutočnosti len veľmi málo vojen. Predstava, že Spojené štáty americké a Kanada by sa pustili do vojny kvôli vode, je absurdná, pretože voda je len jednou zo stoviek problémov, ktoré riešia. Na druhej strane, ak si vezmete Pakistan a Indiu, majú veľmi málo väzieb, ktoré ich spájajú, a preto sa taká mimoriadne citlivá a politická otázka, akou je voda, stala jednou z mála oblastí, v ktorej tieto dve krajiny spolupracovali. Ide o prípad povodia rieky Indus, ktorý je veľmi nebezpečným potenciálnym bodom sváru.

Odkedy ste pred 40 rokmi začali pracovať v oblasti vodného hospodárstva, došlo k veľkým zmenám v prístupe. Aké zmeny očakávate o ďalších 40 rokov?

Ak budeme mať hospodársky rast, budeme aj oveľa schopnejší riešiť náročné problémy. Obzvlášť dôležité je to pre tie časti sveta, ktoré sú dodnes chudobné. Dúfam tiež, že sa budeme vedieť správať a konať inteligentnejšie. Vieme, že sa dokážeme lepšie vyrovnať s extrémami – so záplavami aj so suchom. Dovoľte mi uviesť dva príklady, kde je naša práca v rámci Iniciatívy Harvardovej univerzity za bezpečnosť vody toho dôkazom: v Austrálii došlo v priebehu ôsmich rokov k 70-percentnému poklesu dostupnosti vody v povodí rieky Murray-Darling a prakticky k nulovému dopadu na poľnohospodársku hodnotu.

Hlavným dôvodom, prečo to fungovalo, bolo, že vďaka trhovým mechanizmom využívanie vody dobrovoľne prešlo z nízkej hodnoty, ako je napríklad ryža, na jej vysokohodnotné využívanie, ako je ovocie, keď bol nedostatok vody. Pokiaľ ide o záplavy, fascinujúcim prípadom je rieka Mississippi. Pred dvoma rokmi tam boli najväčšie záplavy od roku 1927, ktoré boli v tom čase najväčšou prírodnou katastrofou v dejinách USA.

Keď tam však boli záplavy v roku 2011, nikto v Spojených štátoch o nich nevedel; zatopená oblasť predstavovala len 30 percent z plochy v roku 1927. V roku 2011 sa ani kvapka vody nedostala na miesto, na ktoré nebola určená. Vzali si ponaučenie a zaviedli ho do praxe. Opäť, detaily sa budú líšiť podľa miesta, ale filozofia „urobiť miesto pre rieku“ a vybudovať inteligentnú infraštruktúru a dobré inštitúcie je konštantná.

Aké sú problémy s vodou tam, kde žijete dnes, a ako o ne dbáte z hľadiska toho, ako používate vodu vo svojom každodennom živote?

Žijem v Spojených štátoch amerických, v malom päťtisícovom mestečku v Novom Anglicku. Žijeme na umelom rybníku a na konci máme malú hrádzu a ja som jej správcom.

Obyvatelia sú radi, keď je rybník plný, ale keď veľa prší a rybník sa priveľmi naplní, môžeme o našu priehradu prísť, takže musíte sledovať hladinu vody. Moja manželka je jej horlivý pozorovateľ a zvykne hovoriť: „Myslím, že je už dostatočne nízka, takže môžeme naspäť položiť dosky.“ Pri správe našej vlastnej priehrady zažijeme veľa zábavy!

Marina bay skyline

Smädné mestá

Close-up of female students at Shri Venkataramana Higher Primary School

Deti sú hybnou silou zmien

Adult with a child at a shore with bridge

Mapovanie nových vôd

Peepoo bag

Lepšia hygiena vďaka toalete Peepoo