Slovensko
Médiá

Udržujeme svet v pohybe

Lepšie fungovanie dopravy pre všetkých je celosvetovou prioritou. Aké nové myšlienky sa objavujú a aké konkrétne nápady už existujú? Mary Crassová z Medzinárodného dopravného fóra (ITF) sa s nami porozprávala o multimodálnych systémoch, riešeniach pre verejnú dopravu na vidieku, ako aj projektovaní miest tak, aby boli optimálne pre chodcov.

Magazín Tvoríme chémiu: Summit ITF 2015 si vzal za svoju hlavnú tému „tri T“ – dopravu (angl. transport), obchod (angl. trade) a cestovný ruch (angl. tourism). Na aké kľúčové oblasti ste sa zamerali tento rok?
Mary Crassová:
Vlády a činitelia v celom odvetví dopravy musia začať vnímať tieto „tri T“ ako navzájom prepojené oblasti. Na cestovný ruch sa príliš často hľadí ako na niečo, čo je oddelené od obchodu, no pritom predstavuje 21 percent vyvážaných služieb, takže hrá v obchode významnú úlohu. Doprava významne napomáha obchodu a cestovnému ruchu a v oboch týchto oblastiach čelí narastajúcim nárokom. Očakáva sa, že do roku 2030 dosiahne ročný objem turistov 1,8 miliardy! Potrebujeme dostupnejšiu turistickú infraštruktúru a informácie pre všetkých návštevníkov – a to najmä pre starších cestovateľov, ktorých počet narastá. V oblasti obchodu musia vlády spolupracovať na znižovaní dokladových a procedurálnych prekážok ako aj tých fyzických. Celkovo potrebujeme lepšiu koordináciu politík všetkých „troch T“, aby sme vedeli zabezpečiť svetový hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť.

Mary Crassová na parížskom námestí Trocadéro, kde sa doprava snúbi s cestovným ruchom a obchodom: je obľúbeným miestom turistov kvôli výhľadu na Eiffelovu vežu a je tu tiež zastávka metra, reštaurácie, hotely a obchody.

Sídlo ITF je v Paríži, kde bolo znečistenie ovzdušia v poslednom čase také silné, že mesto muselo zakázať polovici automobilov vstup na cesty a verejná doprava bola v ten deň bezplatná. Domnievate sa, že vaše podmienky na cestovanie sa zlepšujú?
Celkovo možno povedať, že Paríž urobil obrovský pokrok v tom, aby odradil ľudí od používania áut, a to bez toho, aby zaviedol výber poplatkov za preťaženie dopravy podľa vzoru Londýna, kde je tento model veľmi účinný. Napríklad jazdné pruhy vyhradené pre autobusy zmenšili objem dostupného priestoru na cestách. Rozširuje sa zdieľanie automobilov a bicyklov. Určité výzvy síce ešte zostávajú vo vonkajších oblastiach, no schéma Veľkého Paríža sa prezentuje ako model pre ostatné mestá, ktorého súčasťou sú plány pre nové automatické linky metra, stanice a okružné trasy, ako aj zlepšenie prevádzky vlakov. Rozhodujúce pri jeho realizácii budú politické záväzky.

Podľa jednej nedávnej štúdie až 90 percent tradičných automobilov v stredne veľkých mestách nahradia kolóny samojazdiacich zdieľaných vozidiel. Ak vezmeme do úvahy lipnutie ľudí na pohodlí ich vlastných vozidiel, je také niečo reálne?
Pohodlie automobilu spočíva v predvídateľnosti, pri ktorej majú ľudia pocit, že sa môžu dostať tam, kam chcú, od domu k domu. Dopravné zápchy však ovplyvňujú predvídateľnosť a vlastníctvo automobilu niečo stojí – napríklad náklady na jeho kúpu a údržbu, pohonné hmoty a parkovanie, nehovoriac o čase, ktorý človek strávi hľadaním parkovacieho miesta. Alternatívy mobility musia byť dostupné podľa potreby a musia pokrývať posledný kilometer cesty; tento problém by mali riešiť tým, že budú ponúkať prepojené cestovanie prostredníctvom rôznych druhov dopravných prostriedkov.
Väčšie mestá potrebujú rôzne riešenia. Ak by dokázali rozšíriť svoju verejnú dopravu tak, že bude ponúkať určité kvality cestovania súkromným automobilom, napríklad prostredníctvom zdieľania automobilov a jázd ako aj zdieľania bicyklov, to by veci len prospelo. Ľudia chcú komfort, dostupnosť a spoľahlivosť; ak im ich ponúknu iné riešenia mobility, existuje väčšia šanca, že od svojich vlastných vozidiel upustia.

„Doprava významne napomáha obchodu a cestovnému ruchu a v oboch týchto oblastiach čelí narastajúcim nárokom.“

Mary Crassová, vedúca politiky a prípravy Summitu Medzinárodného fóra pre dopravu

ITF sídli v Paríži. Podľa Mary Crassovej francúzska metropola vynaložila v ostatnom čase veľké úsilie na zlepšenie mobility – stavila na rôzne druhy dopravy a opatrenia, ako sú vyhradené jazdné pruhy pre autobusy, linky metra či nové stanice.

Vaša nedávna štúdia o doprave na vidieku zdôrazňuje význam lepšej koordinácie služieb. Čo považujete za kľúčové otázky zabezpečenia mobility pre ľudí, ktorí nežijú v mestách?
Verejná doprava na vidieku stojí viac ako verejná doprava v husto osídlených mestských oblastiach. To je úloha pre vládne dotácie, no máme dôkazy aj o tom, že niektorí obyvatelia vidieka sú ochotní zaplatiť viac za služby, ktoré sú efektívne, aj keď neponúkajú takú frekvenciu, aká je k dispozícii v mestách. Jedným z príkladov sú flexibilné autobusy jazdiace podľa potrieb cestujúcich, ktoré by mohli byť riešením v menej osídlených alebo vidieckych oblastiach. Dôležité je, aby takéto služby nefungovali len izolovane, ale aby boli súčasťou väčších, prepojených multimodálnych sietí. Hlavným faktorom, ktorý to umožní, sú cestovné informácie dostupné prostredníctvom inteligentných telefónov.

Akú úlohu budú zohrávať zosieťované cestovné informácie a dopravná infraštruktúra?
Kľúčovú, najmä pri zavádzaní automatizovaných vozidiel s bezpečnou prevádzkou. Bude potrebná podpora celého odvetvia inteligentných dopravných systémov, vrátane elektronických cestovných informácií, riadenia dopravy a verejnej dopravy, pomoci pre vodičov a automatizovaných bezpečnostných systémov.
Nedávnym príkladom je európska smernica o palubnom systéme eCall, ktorá vyžaduje, aby boli nové automobily od apríla 2018 vybavené technológiou eCall. V prípade vážnej nehody systém eCall automaticky odovzdá všetky potrebné informácie, napríklad polohu vozidla, pohotovostnej záchrannej službe.

„Ľudia chcú komfort, dostupnosť a spoľahlivosť; ak im ich ponúknu iné riešenia mobility, existuje väčšia šanca, že od svojich vlastných vozidiel upustia.“

Mary Crassová, vedúca politiky a prípravy Summitu Medzinárodného fóra pre dopravu

Vlastníctvo osobných automobilov v rozvíjajúcich sa ekonomikách prudko stúpa, v dôsledku čoho dochádza k čoraz väčšiemu preťaženiu dopravy. Keď to porovnáme so skúsenosťami zo Západu, v čom sa možno poučiť?
Vzhľadom na rast priemerných príjmov chce mať viac a viac ľudí vlastné auto. Aj keď nechceme nikomu upierať možnosť súkromného vlastníctva vozidla, orgány s rozhodovacou právomocou by mali rozlišovať medzi vlastníctvom a používaním automobilu a pomaly ľudí odkláňať od nadmernej závislosti na osobných vozidlách – a to prostredníctvom politiky, ktorá bude utvárať a riadiť ich používanie, a prostredníctvom dôkladného včasného plánovania na základe prístupu k službám a občianskej vybavenosti namiesto prísneho presadzovania mobility. Autobusové a železničné koridory by sa mali plánovať s ohľadom na vývoj orientovaný na tranzitnú dopravu. Účinné môžu byť úradmi stanovené parkovacie obmedzenia a zavádzanie poplatkov.
Tam, kde ešte nie je dobre rozvinutá infraštruktúra a služby verejnej dopravy, je vhodné usilovať sa o politiku, ktorá podporuje zdieľanie automobilov a jázd. No a chôdzu a jazdu na bicykli možno podporovať ako neoddeliteľnú súčasť dopravnej politiky.

V Paríži ako aj v iných častiach sveta sú čoraz populárnejšie služby zdieľania bicyklov.

Podpora takýchto alternatív bude závisieť od toho, či bude pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky táto myšlienka atraktívna a či sa budú cítiť bezpečne. Čo treba v tomto smere urobiť?
V príliš mnohých krajinách zostáva nemotorizovaná doprava na okraji tvorby politiky. Musí sa predkladať v podobe pozitívnych stratégií pre upokojovanie dopravy, ktoré budú zahŕňať opatrenia obmedzeného používania áut, mestské zóny s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu a zóny bez áut.

V Spojených štátoch sa objavuje trend, v rámci ktorého ľudia pri hľadaní lokality na bývanie alebo podnikanie uvádzajú ako kritérium dostupnosť v rámci pešej vzdialenosti. Myslíte si, že tento trend sa bude rozmáhať?
Áno, za predpokladu, že miestne samosprávy budú pripravené obrátiť proces mestského plánovania naruby, s ohľadom v prvom rade na prístup k občianskej vybavenosti a službám a na blízkosť verejnej dopravy. Táto myšlienka je v Severnej Amerike všeobecne dobre prijímaná, napríklad vo forme vývoja orientovaného na tranzitnú dopravu. To umožňuje stavať nové obytné domy, obchody a pracoviská tak, aby boli zoskupené v pohodlnej pešej vzdialenosti od staníc a zastávok verejnej dopravy.

Plán programu pre životné prostredie predpokladá čoraz významnejšiu úlohu elektrických vozidiel. Ako môže verejná politika podporovať e-mobilitu?
E-mobilita je dôležitou otázkou pre vlády a samosprávy. Podporovať ju môžu udeľovaním grantov a dotácií na nákup, tvorbou legislatívy za zaradenie väčšieho množstva elektrických vozidiel do vozidlových parkov verejnej dopravy, a tiež podporou výskumu a vývoja v oblasti nových technológií akumulátorov a ich nabíjania. Treba však povedať, že aj keď elektrické vozidlá prinášajú výhody pre životné prostredie, majú aj svoje nevýhody. Ako ukazuje prieskum ITF, ich cena je stále vyššia než cena ekvivalentných vozidiel so spaľovacím motorom. Túto priepasť možno preklenúť vyšším objemom výroby, no vozidlá so spaľovacím motorom budú zrejme v mnohých prípadoch stále ponúkať dlhší dojazd za nižšiu cenu. Okrem toho pri posudzovaní ekologickej prospešnosti elektromobilov treba brať do úvahy aj uhlíkovú náročnosť výroby elektrickej energie. Všeobecne platí, že riešenia mobility budúcnosti budú využívať rôzne zdroje energie – určite to bude elektrina, ale aj vodík, solárny pohon či biopalivá. Kým nové technológie dosiahnu stav veľkovýroby, bude nevyhnutné znižovať spotrebu paliva existujúcich technológií motorov.

Akými ďalšími významnými témami sa zaoberáte pred vaším nadchádzajúcim Summitom 2016?
Témou pre budúci rok je „Ekologická a inkluzívna doprava“. Doprava významne napomáha hospodárskemu rastu a rozvoju: Lacnejšia, bezpečnejšia, spoľahlivejšia a frekventovanejšia doprava uľahčuje obchod a pohyb osôb a zabezpečuje ľuďom prístup k zamestnaniu, tovaru a službám. Dopravný model, ktorý uľahčuje túto ekonomickú výmenu, však nie je momentálne z hľadiska životného prostredia udržateľný. Náš výskum ukazuje, že doprava je v celosvetovom meradle až v 97 percentách stále závislá od fosílnych palív a prispieva až k 25 percentám emisií CO2. Ak nič neurobíme, do roku 2050 vzrastie táto produkcia o 170 percent. Domnievame sa, že ekologická doprava môže byť hnacím motorom ekologického hospodárskeho rastu. Niektorým vrstvám spoločnosti však znemožňuje dostať sa k takýmto možnostiam úroveň ich príjmov, mobilita, lokalita či príliš vysoké náklady na dopravu. Inkluzívna doprava (t.j. doprava prístupná pre všetkých) znamená, že každý má prístup k trhu práce, vzdelaniu a občianskej vybavenosti, ako aj k spoločenským aktivitám a činnostiam pre voľný čas.

Pre viac informácií navštívte:

Related Content

The future of mobility

Time to change direction