Slovensko
Médiá

Naša budúcnosť v mestách

Bird's eye view of the city of London

Ľudstvo dosiahlo míľnik: dnes nás viac žije v mestách ako na vidieku. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude až 75 % z nás obyvateľmi miest.

Pre ľudstvo je to zatiaľ nezmapované územie a prináša so sebou množstvo špecifických výziev. Ako obmedziť rozrastanie miest, ktoré postihlo niektoré svetové veľkomestá? Ako vytvoriť lacné, cenovo dostupné bývanie pre milióny ľudí, ktorí prichádzajú z vidieckych oblastí, a znížiť počet obyvateľov najchudobnejších štvrtí (slumov)? A ako znížiť spotrebu energie v mestách, ktoré dnes spotrebujú viac ako dve tretiny všetkej energie sveta?

Inovácie v oblasti technológií a strojárstva umožňujú vznik novej generácie mrakodrapov. V Londýne mení panorámu mesta mrakodrap s názvom The Shard (po anglicky „črep“), ktorý zatieňuje aj britské múzeum moderného umenia Tate Modern a slávnu Katedrálu svätého Pavla (St. Paul’s Cathedral). Šanghajská veža (Shanghai Tower) – ktorú mali dokončiť v roku 2014 – má byť najvyššou budovou v Číne, zatiaľ čo mrakodrap Burdž Chalífa v Dubaji, ktorý dokončili v roku 2009, je vyšší než akákoľvek iná budova na svete.

Projekty takýchto nových dominánt sa stretávajú v rovnakej miere s ováciami ako s kritikou. Kým niektorí ich velebia, iní spochybňujú ich ambície. Napriek tomu mnohí tvrdia, že tento proporcionálny skok je nevyhnutný, aby sme zabránili rozrastaniu miest a prispeli k znižovaniu emisií.

Zástancovia supermrakodrapov majú za to, že urbanisti musia stavať smerom nahor, nie do šírky, a že toto „zhusťovanie“ je charakteristickým znakom miest budúcnosti. A hoci v husto osídlených mestských oblastiach sa koncentrujú miestne služby a znižujú dopravné vzdialenosti, môžu tieto priestory vyvolávať predstavy šedivej betónovej džungle – a možno aj nižšej životnej úrovne. Vďaka moderným inováciám a technológiám však mestá zajtrajška sľubujú niečo, čo je mimoriadne žiaduce: husto obývaný životný priestor, ktorý je čistejší, energeticky úspornejší a pre obyvateľov oveľa pohodlnejší.

V minulosti sa mrakodrapy vo všeobecnosti navrhovali ako nebytové priestory – ale dnešné supervysoké mrakodrapy sú iné. Londýnsky The Shard nie je jednoducho len ďalšou administratívnou budovou, ale jeho architekt Renzo Piano ho označuje za „vertikálnu dedinu“, v ktorej budú byty, reštaurácie, kancelárie aj hotel.

Burdž Chalífa v Dubaji sa zasa profiluje ako „komunita pre životný štýl“ s parkmi, obytnými apartmánmi, obchodmi, reštauráciami a hotelmi. Dokonca aj Šanghajská veža (Shanghai Tower), ktorá leží v centre finančnej štvrte čínskeho Šanghaja, má v sebe obsiahnuté otvorené verejné priestranstvá s reštauráciami, kaviarňami, obchodmi a záhradami.

To všetko sú priestory, kde sa dá pracovať, spať, hrať aj stretávať s ľuďmi. Starý zvyk vyjsť z kancelárie a zájsť si na ulicu kúpiť kávu alebo niečo pod zub sa stane minulosťou a nahradí ho nový trend – vojdete do výťahu a zamierite nahor alebo nadol do najbližšej kaviarne.

Trvalo udržateľné mestá postavené od nuly

Hoci v existujúcich mestách sa v súčasnosti objavujú nové mrakodrapy ako huby po daždi, je tu aj iný trend – stavať celé mestá úplne od nuly, „na zelenej lúke“, a to najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde je najväčší podiel migrácie obyvateľstva z vidieka do miest. Napríklad mesto Songdo v Južnej Kórei sa rozprestiera na šiestich štvorcových kilometroch kultivovanej pôdy a je prvým mestom na svete, ktoré je kompletne prepojené informačnými technológiami. Všetko od objednávok potravín až po lekárske prehliadky tu bude možné vykonávať na diaľku, v počítačovej sieti. Celé mesto sa stavia podľa zásad ekologického projektovania. Jeho súčasťou sú zelené strechy pokryté vegetáciou, ktoré majú zabraňovať prívalom dažďovej vody pri búrkach a súčasne podporovať biodiverzitu, semafory s energeticky úspornými svetlami LED, či dokonca podzemný systém zberu odpadu, ktorým sa eliminuje potreba smetiarskych vozidiel.

V Číne sa stavia mesto Tchien-ťin ako nové eko-mesto, ktoré bude vybavené solárnymi mrakodrapmi na slnečnú energiu a okrem nej bude využívať veternú energiu, zber dažďovej vody a mnohé ďalšie ekologické technológie. Amanora Hills v indickom meste Pune je rozľahlá zástavba, ktorá bude ponúkať cenovo dostupné bývanie s 20 % priestoru vyhradeného pre parky, záhrady a ihriská. Aj ona má kredit ekologicky citlivých konštrukčných riešení, ako je efektívne nakladanie s odpadom, zber dažďovej vody či plantáž so solárnymi stromami.

Záhrady a parky sa v týchto mestách nevytvárajú len z estetických dôvodov, ale najmä na to, aby zabraňovali tomu, čomu sa hovorí mestské tepelné ostrovy. Ide o oblasti v mestách zachytávajúce teplo, ako sú napríklad budovy a dláždené plochy, ktoré dokážu nebezpečne zvyšovať teplotu – a znižovať kvalitu ovzdušia.

Bird's eye view of New York City's urban canyon

Nová generácia mrakodrapov a miest oslňuje už len svojou čírou ctižiadosťou – život v mestách má však aj menej oslnivú stránku. V mnohých častiach sveta väčšina ľudí, ktorí sa sťahujú z vidieckych oblastí do miest, začína svoj mestský život v mestskom slume – častokrát bez elektriny alebo čistej vody. Keďže slumové obydlia sú zvyčajne subštandardné, ich obyvatelia sú obzvlášť zraniteľní voči silám prírody, ako sú záplavy či zemetrasenia.

Vytvoriť pre týchto ľudí cenovo dostupné a kvalitné bývanie je pre urbanistov rovnakou prioritou ako vytváranie nových mestských dominánt – a inovácie umožňujú stavať takéto obydlia rýchlo a lacno. V takýchto situáciách je rozhodujúca rýchlosť:

Čím rýchlejšie je stavba postavená, tým menej peňazí stojí. Rovnako dôležitá je bezpečnosť: čím je stavba mohutnejšia a odolnejšia, tým dlhšie vydrží.

Dosiahnuť takýto trojitý cieľ – rýchlosť, bezpečnosť aj cenovú dostupnosť – sa môže zdať príliš ambiciózne, ale nové technológie a novátorské myslenie sú dôkazom toho, že sa to už deje. Architekti, urbanisti, miestne samosprávy a firmy po celom svete navzájom spolupracujú a využívajú zásady trvalo udržateľného projektovania pre všetky stavby, od najvznešenejších mrakodrapov až po najskromnejšie domčeky. Takéto snahy sú poháňané ani nie tak ideálmi ako skôr čírym dopytom – no ak má ľudstvo úspešne prejsť do svojej budúcnosti v mestách, trvalo udržateľná výstavba jednoducho musí byť tvarom budúcich vecí.

Michael L. Gentoso

Trvalo udržateľná výstavba

Lofthome by Blok Kats van Veen architects

Mimo zabehaných koľají

Close-up of Dr. Nawal Al-Hosany

Diplomat trvalej udržateľnosti