Slovensko
Médiá

Plasty: Obeť vlastného úspechu?

Úspech plastov je nesporný, no ich tienisté stránky, akou je napríklad likvidácia tohto odpadu, sú zároveň predmetom mnohých diskusií. Prof. Dr. Helmut Maurer a Patricia Vangheluweová, PhD., dvaja odborníci z oblasti plastov, diskutujú o svojich predstavách o tom, ako tento celosvetový problém riešiť.

Plasty sa dotýkajú takmer každej oblasti nášho života, prinášajú vylepšenia, pohodlie a úsporu nákladov. Tieto mimoriadne univerzálne materiály pomáhajú utvárať náš svet už vyše sto rokov a po celý čas sa vyvíjajú nové plasty. Na skládkach a v oceánoch sa však hromadí plastový odpad a jeho likvidácia je dnes jedným z hlavných problémov životného prostredia. Patricia Vangheluweová, PhD., z organizácie PlasticsEurope a profesor Dr. Helmut Maurer z Útvaru Európskej komisie pre odpadové hospodárstvo a recykláciu diskutujú o dileme, ktorú táto situácia prináša.

Creating Chemistry: Pre niekoho sa slovo „plast“ stalo synonymom „kultúry na jedno použitie“, no tento materiál je pritom obrovským prínosom pre náš každodenný život. Myslíte si, že plasty majú problém s imidžom?

Helmut Maurer: Plasty sú obeťou svojej vlastnej univerzálnosti a veľkého úspechu. Čo vlastne z plastov nevyrábame? Máme ich dokonca v našom tele ako súčasť lekárskych aplikácií. Nie je dôvod plasty démonizovať. Problém podľa môjho názoru spočíva v tom, že sa používajú nadmerne. Predávame a vyrábame ich toľko, koľko sa len dá, no pritom nemáme účinné nástroje na to, ako s nimi adekvátne narábať. Plánované zastarávanie sa stalo priemyselným princípom.

Patricia Vangheluwová: Súhlasím s tým, že plasty majú problém s imidžom, a to musíme zmeniť. Napríklad musíme urobiť oveľa viac pre to, aby sme využívali spotrebiteľský plastový odpad ako zdroj, a aby ľudia chápali, že plast je cenný materiál. Ako spoločnosť musíme tento problém riešiť, pretože plasty ponúkajú obrovské možnosti riešenia mnohých spoločenských výziev a sú jedným z najefektívnejších materiálov z hľadiska využívania zdrojov, aké máme k dispozícii.

Patricia Vangheluwová, PhD, riaditeľka Oddelenia pre záležitostí spotrebiteľov a životného prostredia v organizácii PlasticsEurope

Mnohé krajiny v dôsledku narastajúcej spotreby bojujú s tým, že do odpadu sa vyhadzuje obrovské množstvo plastových materiálov, čo následne vedie k problémom. Podľa informácií Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) končí na svetových skládkach 22 až 43 percent odpadu z plastov namiesto toho, aby sa tieto plasty radšej opätovne využili alebo recyklovali. Ako sa dá tento problém riešiť?

Maurer:
V rozvojových krajinách sa plasty prakticky vždy vyhadzujú, či už na skládku odpadu alebo do prírody. Dokonca aj v Európe ich končí na skládkach asi 50 percent. Je jasné, že musíme urýchlene konať. Potrebujeme celosvetový zákaz skládkovania. Okrem toho nám plávajú milióny ton plastov v našich oceánoch v podobe mikročastíc, na ktoré sa štiepia – do morského prostredia sa ich každoročne dostane 10 až 15 miliónov ton. Musíme spolu hovoriť globálne, celosvetovo – oceány totiž nemajú hranice. Taktiež musíme pracovať na chemickom zložení tohto materiálu. Musíte vyrábať produkty z materiálov, ktoré sú recyklovateľné, a vyhýbať sa toxickým prísadám, ktoré recykláciu komplikujú. To je veľká výzva pre plastikársky priemysel.

Vangheluwová: Zdieľam Helmutov názor, že musíme podporiť celosvetový zákaz skládkovania. Pokiaľ ide o spotrebiteľský odpad, celý hodnotový reťazec môže v tomto smere urobiť viac – od firiem vyrábajúcich plasty až po výrobcov produktov, maloobchodných predajcov a konečných spotrebiteľov. Musíme navrhovať a vyrábať produkty v záujme efektívneho využívania zdrojov, čo nie je úplne to isté ako vyrábať ich na recykláciu, a pritom musíme brať do úvahy, čo sa s produktom stane na konci jeho životnosti. Výrobné spoločnosti vždy brali otázku odpadu veľmi vážne, pretože je ekonomicky zmysluplné využívať zdroje v rámci výroby čo najefektívnejšie. Celý vývoj produktov a ich aplikácií, ktorému sa venujú, má za cieľ zabezpečiť, aby boli tieto produkty ľahšie, odolnejšie a funkčnejšie. To pomáha šetriť zdroje, čo má podobne pozitívne účinky ako prevencia tvorby odpadu.

„Musíme urobiť oveľa viac pre to, aby sme využívali spotrebiteľský plastový odpad ako zdroj, a aby ľudia chápali, že plast je cenný materiál.“

Patricia Vangheluwová, PhD, riaditeľka Oddelenia pre záležitostí spotrebiteľov a životného prostredia v organizácii PlasticsEurope

Pre priemyselne vyspelé krajiny je častokrát lacnejšie posielať plasty loďou tisíce kilometrov preč od svojho územia, než ich opätovne spracovávať tam, kde sa použili. Nemala by byť ekonomicky žiaducejšia recyklácia bližšie k domovu?

Vangheluwová: Kvalitné recykláty by sa mali považovať za produkty, rovnako ako akýkoľvek iný produkt na trhu. Na voľnom trhu možno s produktmi obchodovať; trh ovplyvňuje ponuka a dopyt. Je však dobré, že recyklačné firmy pracujú ruka v ruke s hodnotovými reťazcami bližšie k domovu, aby z týchto recyklovaných materiálov vyťažili väčšiu hodnotu. Recyklačným firmám môžu byť nápomocní výrobcovia plastov, pretože majú vedomosti o samotnom materiáli. Tieto informácie môžu potom pomáhať pri určovaní toho, ktorým trhom môžu tieto produkty poslúžiť a ako vykonať kontrolu kvality.

Maurer: Ako Patricia správne povedala, výrobcovia poznajú svoj materiál najlepšie, a pre recyklačné firmy je mimoriadne dôležité mať rovnaké znalosti. Treba však urobiť ešte veľa práce, aby sa uľahčil prenos týchto poznatkov. Existuje množstvo vecí, ktoré možno spraviť smerom k rozšíreniu domácej recyklácie plastov. Po prvé, môžeme stanoviť konkrétne ciele, ktoré budú definovať náš širší cieľ – oveľa viac recyklovať. A musíme tiež podporiť trhy. Môžeme určiť kritériá pre ukončenie tvorby odpadu a vytvoriť dopyt trhu po kvalitnej recyklácii.

Prof. Dr. Helmut Maurer, hlavný právnik Útvaru Európskej komisie pre odpadové hospodárstvo a recykláciu, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie

Spaľovanie plastového odpadu na výrobu energie je odvetvím samo osebe. Keďže z celosvetového hľadiska je miera recyklovania plastov nízka, mnohí tvrdia, že je nevyhnutnou súčasťou energetického mixu. Myslíte si, že projekty zamerané na tvorbu energie z odpadu s využitím plastov budú zohrávať dlhodobú úlohu?

Maurer: Vo všeobecnosti možno povedať, že spaľovaniu plastov by sme sa mali vyhýbať, pretože pri spaľovaní sa stráca procesná energia potrebná na výrobu plastov. Zvyšovaním atraktívnosti recyklácie sa spaľovanie postupne spomalí. Skutočnosť je však taká, že väčšina spotrebiteľských plastov je nevhodná na recykláciu – sčasti kvôli nebezpečným látkam, ktoré do nich vkladajú výrobcovia, ako sú napríklad určité samozhasínacie prísady či ftaláty. Hovoríme však o pohyblivom cieli, pretože plasty zajtrajška – lepšie recyklovateľné plasty – prirodzene povedú k väčšej recyklácii. Ďalším zásadným argumentom proti spaľovaniu plastov sú klimatické zmeny. Do roku 2050 máme maximálny rozpočet vo výške tisíc miliárd ton emisií CO2, na ktorý musíme brať ohľad, ak chceme obmedziť globálne otepľovanie na dva stupne Celzia. Avšak už známe svetové zásoby fosílnych palív sa rovnajú 2 900 miliardám ton CO2. Keby sme ich museli nechať v zemi, prinútilo by nás to viac recyklovať.

Vangheluwová: Rekuperácia energie je niekedy ekologicky najefektívnejším riešením, najmä v prípade zmiešaného odpadu. Keď sa na to pozrieme z hľadiska životnosti, rekuperácia energie má zmysel ako jedna z možností nakladania s odpadom. Dúfajme, že jedného dňa budú existovať také inovácie, ktoré nám umožnia rozkladať zmiešané plasty, ktoré nemožno recyklovať trvalo udržateľným spôsobom, na suroviny, ktoré sa budú dať opätovne použiť na výrobu plastov úsporným a environmentálne udržateľným spôsobom – to by bol prelom, ktorý by pomohol zvýšiť recykláciu plastov.

„Dokonca aj v Európe končí na skládkach asi 50 percent plastov. Je jasné, že musíme urýchlene konať. Potrebujeme celosvetový zákaz skladovania odpadu pod zemou.“

Prof. Dr. Helmut Maurer, hlavný právnik Útvaru Európskej komisie pre odpadové hospodárstvo a recykláciu, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie

Ako vidíte vývoj výrobkov z plastov v nadchádzajúcich 50 rokoch? Kde vidíte najväčšie možnosti a kde najväčšie výzvy?

Maurer:
Bol by som rád, keby sa plasty zbavili svojho negatívneho imidžu ako všadeprítomný, lacný a ľahko rozbitný materiál. Ale varoval by som pred tým, aby sme sa dívali na cestu vpred ako na cestu, ktorá bude závisieť výlučne od ďalších technológií. Musíme sa vyrovnať s tým, že ročné globálne tempo rastu v oblasti výroby plastov na úrovni 5 % by znamenalo zdvojnásobenie výroby každých 14 rokov, takže do roku 2043 by sme vyrábali 1 200 miliónov ton za rok. A to by, pochopiteľne, nebolo trvalo udržateľné. Už dnes sa nám plasty v moriach a oceánoch absolútne vymkli z rúk. Myslím, že vyrábame príliš veľa vecí, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujeme.

Vangheluwová: Budeme svedkami nepretržitého vývoja inteligentných a bariérových obalov, lekárskych aplikácií, ako sú napríklad protézy, a ešte ľahších kompozitných materiálov, ktoré sa budú môcť využívať v konštrukčných aplikáciách v odvetviach automobilového priemyslu a stavebníctva. Naďalej sa budú vyvíjať plasty na biologickej báze a domnievam sa, že budeme mať aj zmiešané plasty, ktoré sa budú využívať ako surovina pre plasty v nadchádzajúcich 50 rokoch. Budeme tiež čoraz viac využívať CO2 ako vstupnú surovinu, čím sa prirodzene uzavrie úplný uhlíkový cyklus. Už dnes sa tak deje pri výrobe polyuretánov. Ak majú plasty aj naďalej prinášať všetky výhody, aké prinášali doteraz, budeme sa všetci musieť snažiť riešiť otázku hospodárenia s odpadom, ako aj problém odpadkov a plastov v životnom prostredí. Vždy som verila, že technológie a inovácie môžu niečo zmeniť. S pokračujúcim vzdelávaním o adekvátnom nakladaní s odpadom a inováciách v tomto smere budú plasty aj naďalej prinášať riešenia mnohých spoločenských výziev, ktoré stoja pred nami.

Inovatívny spoločník na každý deň

Melanie Maas-Brunnerová, vedúca európskej divízie spoločnosti BASF pre zušľachťovacie materiály Performance Materials Europe, vysvetľuje, ako plasty uľahčujú každodenný život a prispejú k riešeniu výziev budúcnosti.