Slovensko
Médiá

Diskusia o bridlicovom plyne

178572496

Americký Federálny úrad pre energetiku odhaduje, že v rokoch 2010 až 2040 vzrastie celosvetová spotreba energie o 56 %. Ako svet uspokojí tento dopyt? Keďže zásoby fosílnych palív sa zmenšujú, bridlicový plyn sa ukazuje ako životaschopná alternatívna. Sú však riziká spojené s jeho ťažbou príliš vysoké, alebo sa možno týmto rizikám vyhnúť? Traja experti sa podelili o svoje názory.

Schiefergas_2zu3_gross_EN.jpg
Grafika objasňuje proces hydraulického štiepenia, tzv. frakovanie.

Všetci sa zhodneme na tom, že stojíme pred problémom – a ak nebudeme ihneď konať, v budúcnosti nebudeme schopní uspokojiť svoje energetické potreby. Mnohí sa zhodujú, že musíme investovať do technológií, ktoré nám pomôžu efektívnejšie využívať energiu. Ako ale máme pokryť zostávajúci dopyt? Názory sa výrazne rozchádzajú: kým podľa jedných by sa investície mali zameriavať na technológie obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná či slnečná energia, iní si myslia, že na planéte je stále dosť fosílnych palív, stačí ich len usilovne hľadať.

Podľa správy amerického Federálneho úradu pre energetiku (EIA) za rok 2013 sú obnoviteľná a jadrová energia najrýchlejšie rastúcimi odvetviami na svete, na úrovni 2,5 % ročne, avšak fosílne palivá stále predstavujú takmer 80 % celej energetickej produkcie. Spotreba zemného plynu rastie o 1,7 % ročne, čiastočne aj vďaka vývoju v oblasti ťažby plynu z bridlice.

Nedávny rozmach produkcie bridlicového plynu v Spojených štátoch prispel k nižším cenám energií pre domácnosti a pomohol odvetviam spracovateľského priemyslu, ako sú napríklad plasty. Vlády ostatných krajín dúfajú, že sa im podarí tento vývoj dobehnúť. EIA odhaduje, že celkový objem technicky znovu spracovateľného bridlicového plynu v celosvetovom meradle dosiahne približne 7 299 biliónov kubických stôp (tcf). Vďaka tomu si Spojené štáty držia štvrtú priečku na zozname krajín s najväčšími zdrojmi. Pred nimi je už len Čína, Argentína a Alžírsko.

Ekologické skupiny však vyjadrili obavy, že proces aplikovania tlaku na uvoľňovanie bridlicového plynu zo zeme – proces hydraulického štiepenia, alebo tzv. frakovanie – môže viesť ku kontaminácii vodných zdrojov. Navyše je preukázané, že v niektorých prípadoch vyvoláva dokonca seizmickú aktivitu. Taktiež tvrdia – keďže odvetvie energetiky má na svedomí takmer dve tretiny emisií skleníkových plynov –, že krajiny nebudú schopné plniť ciele v oblasti klimatických zmien, pokiaľ sa nebudú usilovať o využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Bridlicový plyn – odborníci sa podelili o svoje názory

Profesor Mohammed M. Amro, riaditeľ Inštitútu pre vŕtaciu techniku a ťažbu kvapalín pri Technickej univerzite Bergakademie Freiberg v Nemecku, a Bas Eickhout, poslanec Európskeho parlamentu za holandskú Stranu zelených, predkladajú obe strany týchto argumentov a hovoria o tom, akú úlohu by mal mať bridlicový plyn pri napĺňaní našich energetických potrieb. Člen Rady výkonných riaditeľov spoločnosti BASF Dr. Harald Schwager vysvetľuje, prečo sa výroba bridlicového plynu oplatí, a to nielen z ekonomického hľadiska.

Prof. Mohamed Amro Berguniversität Freiberg

Mohammed M. Amro

Riaditeľ Inštitútu pre vŕtaciu techniku a ťažbu kvapalín pri Technickej univerzite Bergakademie Freiberg v Nemecku

Prečítať rozhovor